Na Slovenku dnes žijú ľudia, ktorí dostávajú celý život o 80 až 120 eur mesačne menej, než by mali, hoci pracovali poctivo a odvádzali odvody. Nejde o ojedinelé zlyhania, ale o následok tichého problému v evidencii Sociálnej poisťovne, ktorý vznikol pred rokmi a teraz sa naplno prejavuje v peňaženkách seniorov.
Mnohým budúcim aj súčasným penzistom v osobnom účte poistenca chýbajú celé obdobia poistenia alebo majú nesprávne zapísané zárobky. V praxi to znamená nižší priemerný osobný mzdový bod a teda aj nižší starobný dôchodok. Úrad pri výpočte penzie pracuje len s údajmi, ktoré má v informačnom systéme, pričom chýbajúce roky poistenia sám od seba nevyhľadáva.
Stratené roky z papierovej éry
Najcitlivejšie je obdobie od konca 80. rokov do začiatku 21. storočia. Vtedy zamestnávatelia posielali výkazy papierovo, firmy často zanikali a archívy končili v zbere alebo na skládke. Mnohé dokumenty sa nikdy nedostali do dnešných databáz, pričom Sociálna poisťovňa dnes nemá pri bežnom výpočte dôchodku kapacitu tieto chýbajúce podklady spätne vyhľadávať u každého poistenca.
Najčastejšie miznú krátkodobé pracovné pomery, brigády, dohody a práca v zahraničí. Stačí, aby účtovníčka kedysi neposlala mesačný výkaz alebo aby sa osobný spis pri sťahovaní kancelárie stratil a výsledkom sú prázdne roky v registri. Poistenec často prichádza na nezrovnalosť až pri priznávaní dôchodku, keď už bývalého zamestnávateľa neexistuje a dokumenty je náročné získať.
Súdy prikazujú doplatky
Prvé skupiny seniorov sa už obrátili na súdy a mnohí uspeli. Ak dôchodca preukáže zamestnanie v spornom období napríklad starou pracovnou zmluvou, výplatnou páskou alebo svedectvom bývalých kolegov, súd nariadi Sociálnej poisťovni doplniť chýbajúce roky poistenia. Úrad potom musí nanovo vypočítať výšku penzie a opraviť osobný účet poistenca.
Rozhodnutia prinášajú nielen trvalé zvýšenie mesačného dôchodku, ale aj vysoké jednorazové doplatky. Ak bol niekomu dôchodok podhodnotený o 100 eur mesačne a takúto sumu poberal desať rokov, vzniká rozdiel viac než 12-tisíc eur. V praxi sa preto objavujú prípady, keď seniori získali späť tisíce eur, ktoré im pôvodne systém nepriznal.
Elektronický účet poistenca ako kontrola
Najjednoduchší spôsob, ako predísť stratám, je pravidelná kontrola elektronického účtu poistenca. Každý občan si môže po prihlásení cez eID alebo iný elektronický identifikátor pozrieť zoznam rokov poistenia a pridelené vymeriavacie základy. Ak v prehľade vidíte rok alebo dlhšie obdobie s nulovým príjmom, hoci ste vtedy pracovali, ide o jasný varovný signál.
V takom prípade treba podať žiadosť o doplnenie údajov a priložiť všetko, čo máte k dispozícii, napríklad staré mzdové listy, pracovné zmluvy alebo rozhodnutia z iných inštitúcií. Ak Sociálna poisťovňa odpovie, že podklady nevie zabezpečiť, máte možnosť podať odvolanie a napokon využiť aj súdnu ochranu. Skúsenosť mnohých Slovákov ukazuje, že vytrvalosť sa v týchto sporoch často vypláca.
Neprehliadnite
Finančný rozdiel môže byť dramatický. Pri navýšení dôchodku o 80 až 120 eur mesačne prichádza senior každý rok o 1 000 až 1 400 eur. Keď človek poberá penziu približne 20 rokov, dostáva sa celková strata do výšky desiatok tisíc eur. Ide pritom o peniaze, ktoré môžu rozhodovať o tom, či si dôchodca dokáže zaplatiť kvalitnejšie lieky a lepšie bývanie.
Budúce roky pravdepodobne prinesú ďalšie spory a tlak na štát, aby presnejšie pracoval s historickými údajmi a aby poistencov aktívne upozorňoval na podozrivé medzery v evidencii. Starnúca populácia bude súčasne zvyšovať citlivosť na každý eurocent v penzii, čo môže priniesť zmeny v legislatíve aj vo fungovaní Sociálnej poisťovne.
Otvorenou otázkou zostáva, či si mladší ročníky zoberú z dnešných chýb poučenie a začnú si priebežne archivovať pracovné dokumenty a kontrolovať svoje údaje online. Ak si štát nezavedie spoľahlivejšie automatické kontroly, bude práve osobná obozretnosť jednou z najistejších ciest, ako si ochrániť vlastný dôchodok pred zbytočným krátením.
