Živnostníci na Slovensku čelia zdražovaniu odvodov, ktoré môže ohroziť ich existenčné zázemie. Od januára bude minimálna výška mesačných odvodov dosahovať 425 eur, čo predstavuje nárast o viac ako 80 eur. Odborníci upozorňujú, že tieto kroky prichádzajú v čase, keď štát zápasí so sedemmiliardovým rozpočtovým deficitom.
Problémy systémovej efektivity
Ekonomickí analytici tvrdia, že zvýšenie odvodového zaťaženia živnostníkov prinesie štátnemu rozpočtu len zanedbateľný prínos. Tento krok sa vníma ako riešenie dôsledkov, nie príčin. Problémom je predovšetkým neefektívne hospodárenie štátu a odklon diskusie od vážnych systémových nedostatkov. Analýzy naznačujú, že odhady o širokom využívaní „falošných“ živnostníkov sú často neadekvátne, keďže ročné štatistiky ukazujú na minimálny počet takýchto prípadov.
Vyššia miera zdanenia a odvodov navyše môže negatívne pôsobiť na rozhodovanie ľudí o podnikaní, ktoré je často spájané so stratou istôt garantovaných pracovným zákonníkom. Živnostníci s takýmto rozhodnutím dobrovoľne vstupujú do menej stabilného prostredia, aby získali kontrolu nad svojim pracovným zameraním a budúcnosťou.
Kratšie odvodové prázdniny a nová záťaž pre začínajúcich
Začínajúci podnikatelia budú od januára čeliť prísnejším podmienkam. Skrátenie odvodových prázdnin na päť mesiacov znamená, že od šiesteho mesiaca podnikania budú povinní platiť tzv. mikroodvod vo výške 131 eur mesačne, a to bez ohľadu na výšku ich príjmu. Týmto krokom sú ohrození aj študenti, dôchodcovia a zamestnanci, ktorí si privyrábajú len občasne.
Fixná výška mikroodvodu môže byť likvidačná pre tých, ktorých príjmy sú nízke. V prípade zárobku okolo 200 eur mesačne by po zaplatení minimálnych odvodov ostalo podnikateľovi len približne 60 eur. Odborníci navyše upozorňujú, že takýto nízky mikroodvod nemusí zabezpečiť započítanie príslušného roku do dôchodkového systému, aj keď podnikateľ odvádza do štátneho rozpočtu viac než 1 500 eur ročne.
Neriašené otázky trhu práce
Panuje presvedčenie, že zásadné problémy nevznikajú na strane živnostníkov, ale na strane zamestnávateľov, ktorí vo zvýšenej miere nútia svojich zamestnancov pracovať na živnosť s cieľom vyhnúť sa vyšším odvodom. Dotknutá skupina je často označovaná ako „falošní zamestnanci“, čo odzrkadľuje nesprávny prístup systému, ktorý takéto praktiky umožňuje.
Živnostníci zostávajú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej ekonomiky a sú prvými, ktorí pocítia vplyv nových regulácií. Ak ich počet v reakcii na sprísnené podmienky začne klesať, odborníci varujú, že to môže byť signál blížiacej sa hospodárskej nerovnováhy.
