Od januára 2026 čakajú slovenských zamestnancov významné zmeny na výplatných páskach. Vláda zavádza sériu nových daní a odvodov s cieľom stabilizovať verejné financie a znížiť deficit, ktorý v posledných rokoch výrazne narastá. Tieto opatrenia však ovplyvnia každodenný život pracujúcich, keďže povedú k nižšiemu čistému zárobku pre väčšinu Slovákov.
Vyššie odvody a nové daňové pásma
Jednou z najvýraznejších zmien je zvýšenie sadzby zdravotného poistenia z aktuálnych štyroch percent na päť percent. Pri priemernej hrubej mzde 1 500 eur sa mesačný odvod zvýši zo 60 na 75 eur, čo predstavuje ročné navýšenie o 180 eur. Tento krok má pomôcť pokryť výdavky zdravotníctva a udržať sociálne programy v súčasnom objeme. Mierne zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na 497,23 eura však stratu výraznejšie nevykompenzuje. Zamestnancom tak v čistom príjme bude chýbať priemerne 10 až 20 eur mesačne.
Ďalšou zmenou sú nové sadzby dane z príjmu. Súčasný systém dvoch daňových pásiem bude nahradený štyrmi sadzbami – 19, 25, 30 a 35 percent. Príjmy do 4 308 eur zostávajú zdaňované 19 percentami, vyššie zárobky sa budú rozdeľovať na ďalšie úrovne progresívneho zdaňovania. Na zamestnancov s vysokými príjmami tak dopadne výraznejšie finančné zaťaženie, pričom pri plate 5 000 eur bude čistý mesačný príjem nižší o niekoľko desiatok eur. Príjem vo výške 3 000 eur prinesie na účte o približne 23 eur menej, zatiaľ čo pri plate 6 000 eur budú straty presahovať 70 eur mesačne.
Obmedzené výhody pre rodiny
Výrazné zmeny zasiahnu aj rodiny s deťmi. Daňový bonus na dieťa sa bude od roku 2026 týkať len detí do 18 rokov, pričom jeho výška klesne najmä v kategórii tínedžerov. Rodičia detí do 15 rokov si zachovajú bonus 100 eur mesačne, no akonáhle dieťa dosiahne vek 15 rokov, príspevok sa zníži na 50 eur. Po dosiahnutí 18 rokov bonus úplne zanikne. Rodiny s viacerými deťmi tak môžu mesačne prísť až o stovky eur, čo bude pre mnohé z nich výraznou finančnou stratou.
Odborné analýzy naznačujú, že tento krok je kompromisom medzi podporou rodín a potrebami štátneho rozpočtu. Slovensko aktuálne čelí jednému z najvyšších deficitov v Európskej únii, čo núti vládu k prísnejšej rozpočtovej disciplíne. Nové opatrenia majú priniesť do verejných financií stovky miliónov eur, ktoré budú použité na znižovanie dlhu a krytie rastúcich výdavkov verejnej správy.
V dôsledku prijatých zmien najviac pocítia pokles príjmov rodiny s maloletými deťmi a stredne zarábajúci zamestnanci. Nižšie príjmové skupiny budú ovplyvnené miernejšie, avšak situáciu im nezachráni ani zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Na druhej strane štát očakáva zlepšenie ekonomickej stability prostredníctvom efektívnejšieho rozloženia daňového bremena, čo by malo prispieť k dlhodobejšiemu udržaniu sociálnych programov a zabezpečeniu nevyhnutných verejných služieb.
