Rušňovodičov na Slovensku už čoskoro pri práci nezaostrí na ruky len palubný počítač alebo merač rýchlosti, ale aj kamera. Minister dopravy Jozef Ráž presadzuje, aby každý, kto vedie vlak, rátal s tým, že jeho činnosť v kabíne bude priebežne zaznamenávaná, čo má podľa rezortu priniesť menej nehôd a viac poriadku v pracovnom režime.
Štát súčasne pripravuje rozsiahle zmeny v pravidlách, ktoré majú sledovať, koľko hodín rušňovodiči skutočne odslúžia u jednotlivých dopravcov. Cieľom je obmedziť extrémne dlhé smeny a jazdenie prakticky bez spánku, ktoré dnes často zostáva mimo kontroly. Nový systém má pracovať elektronicky, podobne ako inteligentné tachografy v kamiónoch, ale prispôsobený železniciam.
Kamery v kabíne aj na trať
Lokomotívy už dnes väčšinou používajú kamery, ktoré snímajú výhľad na trať, ministerstvo dopravy však plánuje rozšíriť ich úlohu aj o záznam diania v kabíne. Nové zariadenia majú sledovať pult, pohyb rušňovodiča a časť priestoru okolo neho. Ráž tvrdí, že ide o technicky jednoduchý a finančne pomerne lacný krok, ktorý má odhaliť riskantné správanie, napríklad používanie mobilu počas jazdy alebo dlhodobú nepozornosť pri obsluhe vlakových systémov.
Rezort dopravy tým reaguje na fakt, že pri práci rušňovodičov dnes prakticky neexistuje trvalá policajná kontrola. Kontrolóri nastupujú len výnimočne a často až po vzniku incidentu. Ministerstvo preto podľa vlastných slov stavia na technológiu, ktorá môže fungovať nepretržite a bez ohľadu na to, či ide o štátneho alebo súkromného dopravcu. Záznamy by mali slúžiť pri vyšetrovaní nehôd aj pri preverovaní dodržiavania interných predpisov.
Elektronická karta rušňovodiča
Spolu s kamerami prichádza na rad aj nová elektronická karta rušňovodiča. Štát ju plánuje zaviesť tak, aby každý vodič pri nástupe do služby kartu priložil k čítačke, pričom systém zaznamená začiatok smeny, dĺžku prestávok a čas ukončenia práce. Údaje sa majú zbierať naprieč všetkými železničnými dopravcami, aby ten istý človek nemohol po skončení služby na štátnom vlaku okamžite sadnúť za pult súkromného vlaku a pokračovať bez oddychu.
Ministerstvo očakáva, že prísnejší režim prinesie aj väčšiu právnu istotu samotným rušňovodičom. Ak sa preukáže, že mali pred jazdou predpísanú prestávku a neprekročili zákonné limity, zodpovednosť pri nehode sa bude posudzovať inak, než v prípade, keď budú mať skryté nadčasy. Odborníci zároveň upozorňujú, že časť vodičov môže spočiatku vnímať systém ako zásah do súkromia, hoci dlhodobo pôjde o podobný štandard, aký už roky platí v nákladnej cestnej doprave.
ETCS mení spôsob jazdy
Najväčšia technologická zmena však súvisí s európskym vlakovým kontrolným systémom ETCS. Tento systém neustále sleduje rýchlosť vlaku a informácie z trate, pričom v prípade nereagovania rušňovodiča vie sám pribrzdiť alebo úplne zastaviť súpravu. Európska únia požaduje, aby členské štáty vybavili kľúčové koridory touto technológiou, inak môžu prísť o časť medzinárodnej dopravy a prepojenia na hlavné európske trasy.
Slovensko plánuje, aby do roku 2030 fungoval ETCS na približne 770 kilometroch hlavných tratí, rozšírené úseky majú pribúdať do roku 2040 a úplné pokrytie krajiny je naplánované okolo roku 2050. Dnes je v ostrej prevádzke vyše 200 kilometrov, takže tempo modernizácie sa musí výrazne zrýchliť. Nejde pritom len o techniku na koľajniciach, ale aj o vybavenie vozidiel a rozsiahle školenia personálu, čo je finančne náročné a organizačne komplikované.
Neprehliadnite
Kto zaplatí novú techniku
Ministerstvo dopravy zároveň zdôrazňuje, že štát z rozpočtu nebude priamo dotovať úpravy vozidiel dopravcov, aby sa neporušili pravidlá Európskej únie o nepovolenej štátnej pomoci. Dopravné firmy si majú modernizáciu vlakov hradiť z vlastných zdrojov, prípadne z komerčných úverov, zatiaľ čo štát bude z plánu obnovy a eurofondov financovať infraštruktúru na tratiach. Podľa rezortu sa nové zariadenia už montujú do 55 vlakov a v 34 ďalších sú objednané, pričom celkovo ide o 178 súprav.
Vláda má podľa Jozefa Ráža počas najbližších týždňov previesť dnešné návrhy do konkrétnych úloh, ktoré sa objavia v oficiálnom uznesení. Až vtedy dostanú železnice pevné termíny a jasne oddelené povinnosti štátu a jednotlivých dopravcov. Ak sa podarí dodržať harmonogram a techniku plnohodnotne využiť, cestujúci môžu očakávať bezpečnejšiu a modernejšiu dopravu, ktorá sa priblíži štandardu železničných veľmocí v Európe.
Budúce roky ukážu, či sa Slovensko zaradí medzi krajiny, ktoré využili tlak Európskej únie na modernizáciu ako príležitosť, alebo opäť uviazne pri polovičatých riešeniach a prekladaní termínov. Rozhodovať sa bude pri každom obstarávaní techniky, pri každom školení rušňovodiča a pri každej novej zmluve s dopravcami, ktorí môžu čakať prísnejší, ale aj prehľadnejší kontrolný režim.
