Slovenská republika čelí bezprecedentnej kríze súvisiacej s verejnými výdavkami na dôchodky. Podľa aktuálnych údajov analytikov z organizácie Dáta bez pátosu poberá momentálne istú formu dôchodkových dávok až 33,2 % všetkých občanov štátu. Slovensko tým predbieha nielen európsky priemer 27,2 %, ale aj notoricky zadlžené Grécko, čím sa zaradilo medzi krajiny EÚ s vôbec najvyšším podielom dôchodcov.
Dôchodkový systém na hrane kolapsu
Správa analytikov konštatuje zhoršujúci sa trend v slovenských dôchodkoch. V.decembri 2023 bol až 55 % podiel Slovákov vo vekovej kategórii od 50 do 74 rokov príjemcami invalidných alebo starobných dôchodkových dávok, pričom celoeurópsky priemer tejto skupiny predstavoval len približne 45 %. Situácia je alarmujúca ešte viac pri porovnaní so spomínaným Gréckom, ktoré má dnes tento počtový ukazovateľ výrazne stabilizovaný na úrovni 33 percent.
Na Slovensku sa podľa analytikov vo veľkom rozsahu zneužíva systém invalidných a nemocenských dôchodkových dávok. Ak by Slovensko zaviedlo rovnaké pravidlá na vyplácanie invalidných dôchodkov ako Grécko, mohlo by byť až 350-tisíc súčasných poberateľov bez nároku na tieto dávky. Ročné výdavky Slovenska na dôchodky preto nebezpečne stúpajú. Len od roku 2021 do konca roka 2023 vzrástli výdavky na dôchodky z pôvodných 6,5 % až na 7,6 % celkového HDP krajiny.
Celkový počet dôchodkov vydávaných štátom na konci roka 2024 prekročil hranicu 1,8 milióna, čo predstavuje medziročný nárast o približne 45-tisíc. Okrem tradičných dôchodkov štát každoročne vyčleňuje aj sumu jednej miliardy eur na populárne 13. dôchodky, čím sociálne výdavky ešte viac vystavuje enormnému tlaku.
Kritická demografia zhoršuje výhľad
Medzi hlavné príčiny súčasných problémov patria podľa odborníkov nevhodne nastavený systém invalidných dôchodkov, mimoriadne skorý vek na odchod do dôchodku, ako aj nadmerne štedré nemocenské dávky. Slovensko v rámci regulácie dôchodkov výrazne zaostáva oproti stabilným európskym ekonomikám ako Dánsko, Nemecko či dokonca Grécko. Napríklad Dánsko presadzuje dôchodkový vek až 67 rokov, čo efektívne znižuje zaťaženie štátnych financií.
Aj z demografického hľadiska je situácia vážna. Slovensko zápasí so zrýchleným starnutím populácie, čím počet dôchodcov rastie, zatiaľ čo počet ekonomicky aktívnych ľudí stagnuje či dokonca klesá. Z uvedeného dôvodu bude zaťaženie verejných financií na strane aktívnej populácie ešte náročnejšie v nadchádzajúcich rokoch. Sociálna a ekonomická nerovnováha môže v krátkom čase viesť k dramatickým hospodárskym škrtom a sociálnym problémom, podobným tým, ktoré postihli Grécko v čase ich dôchodkovej krízy.
Rýchle reformy sú podmienkou ekonomickej stability
Podľa analytikov ide o matematický problém, ktorý treba riešiť bez zbytočných politických emócií. Jasným východiskom je prijatie systémových opatrení, medzi ktorými sú nevyhnutné regulácie vyplácania invalidných dôchodkových dávok, zníženie štedrosti práceneschopenských dávok a zvýšenie dôchodkového veku tak, aby zodpovedal moderným trendom vo vyspelej Európe.
Spoločnosť Dáta bez pátosu upozorňuje, že Slovensko nemá na realizáciu potrebných reforiem veľa času. Pokiaľ vláda okamžite neprijme vhodné opatrenia, slovenský dôchodkový systém môže naraziť na hranicu svojej udržateľnosti, čo sa negatívne prejaví na sociálnej situácii občanov a celkovej ekonomickej stabilite krajiny.
