Priemerný človek v Európskej únii má ročne k dispozícii približne 40-tisíc eur, čo je viac než dvojnásobok bežného slovenského platu. Tento rozdiel neznamená iba inú sumu na účte, ale aj odlišný štart do života, šancu bývať vo vlastnom a možnosť šetriť či investovať do technológií, vzdelania a budúcnosti detí.
Slovensko sa podľa najnovších štatistík Eurostatu stále drží v druhej polovici rebríčka miezd v únii. Ročný zárobok okolo 20-tisíc eur ukazuje, že aj keď domáca ekonomika rastie a nezamestnanosť sa drží relatívne nízko, náskok bohatších štátov sa zmenšuje len veľmi pomaly a pre mnohé rodiny ostáva západná úroveň života vzdialená.
Západ ťaží z náskoku
Luxembursko, Dánsko a Írsko patria medzi krajiny, kde priemerný zamestnanec zarobí niekoľkonásobok slovenského platu. Tieto štáty dlhodobo investujú do výskumu, digitalizácie a kvalitných verejných služieb, pričom vďaka tomu vytvárajú práce s vysokou pridanou hodnotou. Produktivita je tam výrazne vyššia a priemysel je silno prepojený s modernými technológiami a vlastným vývojom.
Zatiaľ čo západné ekonomiky roky budovali technologické zázemie a vlastné značky, štáty strednej a juhovýchodnej Európy sa snažia vymaniť z úlohy lacnej pracovnej sily. Bulharsko, Grécko a Maďarsko patria medzi krajiny s najnižšími príjmami v únii. Slovensko sa síce nachádza o niečo vyššie, no stále nedosahuje úroveň Španielska, Talianska a Slovinska, kde bežný pracovník zarába výrazne viac.
Slovensko medzi montážou a inováciou
Domáci trh práce je stále do veľkej miery postavený na montážnych závodoch a subdodávateľských reťazcoch, ktoré priťahujú investorov nižšími nákladmi. Firmy síce postupne zvyšujú platy a bojujú o kvalitných ľudí, súčasne však narážajú na limity dané nízkou pridanou hodnotou produkcie. Kým sa štruktúra ekonomiky výraznejšie neposunie, priemerný plat bude dobiehať západ len pomaly.
Eurostat uvádza, že priemerná ročná mzda v Európskej únii stúpla medziročne o 5,2 percenta. Na prvý pohľad ide o slušné tempo, pričom pre Slovákov to znamená citeľný nárast nominálnych príjmov. Navyše, inflácia v predchádzajúcich rokoch časť tohto rastu spotrebovala, čo reálnej kúpnej sile domácností výrazne uberá a odďaľuje pocit, že žijú ako ich kolegovia na západe.
Rozdiely medzi členskými štátmi tak ostávajú veľmi výrazné. Západná Európa má výhodu v silnej výskumnej základni a vo firmách, ktoré vyvíjajú vlastné produkty. Slovensko a susedné krajiny skôr dodávajú komponenty alebo služby, ktoré sa dajú rýchlo presunúť inam. Zatiaľ čo investorom vyhovujú nižšie náklady, pre zamestnancov to znamená pomalší rast miezd a menší priestor na úspory.
Kľúčom bude prechod k technológiám
Slovensko môže výraznejšie posilniť len vtedy, keď sa pracovné miesta posunú k vyššej pridanej hodnote. Štát musí investovať do kvalitného vzdelávania, digitálnych zručností a podpory domáceho výskumu, pričom firmy potrebujú prejsť od jednoduchej výroby k vlastným produktom a službám. Ak sa podarí prilákať viac technologických projektov, budú mať zamestnanci šancu dostať sa k platom, ktoré dnes poznajú skôr z ponúk v zahraničí.
Neprehliadnite
Najbližšie roky ukážu, či Slovensko využije príležitosť, ktorú prináša automatizácia a umelá inteligencia. Ak sa krajina zameria na inovácie, môže sa z dnešnej montážnej dielne stať technologické centrum strednej Európy. Ak však prechod zlyhá, riziko je jasné, rozdiel medzi slovenskými a priemernými európskymi mzdami zostane na dlhý čas nepríjemnou realitou.
