Za posledný rok prišlo Slovensko o približne 49-tisíc pracujúcich, čo je celé stredne veľké mesto ľudí bez práce. V čase, keď Česko a Poľsko výrazne zrýchľujú svoj rast, sa tak slovenský trh práce pre mnohé rodiny mení na zdroj úzkosti. Mnohí zamestnanci z regiónov už dnes hovoria, že majú prvýkrát pocit, že sa im finančne oplatí skôr odísť do zahraničia, než čakať na zmenu doma.
Ekonomika sa síce v treťom štvrťroku mierne zdvihla, hrubý domáci produkt vzrástol medziročne o 0,9 percenta, no takýto výkon nestačí, aby sa vytvárali nové pracovné miesta. Hospodárstvo síce nepadá, ale ani netiahne krajinu dopredu. Zatiaľ čo slovenské čísla ledva stúpajú, susedné štáty podľa ekonómov rastú tri až štyrikrát rýchlejšie, pričom každé percento navyše sa časom premieta do vyšších miezd a lepších služieb.
Susedia zrýchľujú, my stojíme
Česko a Poľsko dnes zarábajú na tom, že ich ekonomiky pôsobia stabilnejšie a dynamickejšie. Investori, ktorí hľadajú miesto pre nové výskumné centrá, IT tímy alebo výrobu s vyššou pridanou hodnotou, si čoraz častejšie vyberajú práve tieto trhy. Slovensko tým stráca príležitosť na kvalitné pracovné miesta a navyše sa prehlbuje rozdiel v životnej úrovni. Podobne slabý výkon ako Bratislava a zvyšok krajiny má podľa analytikov už len Maďarsko, ktoré je v niektorých ukazovateľoch ešte slabšie.
Na papieri môže rozdiel pár percent vyzerať nenápadne, v každodennom živote však znamená citeľný odstup. Krajiny, ktoré rastú rýchlejšie, si môžu skôr dovoliť zvyšovať platy učiteľom a zdravotníkom, opravovať cesty a modernizovať školy. Slovensko, ktoré musí súčasne riešiť vysoký deficit, tak má menej priestoru na investície do budúcnosti, hoci práve tie by mali pritiahnuť kvalitné firmy a udržať mladých doma.
Regióny pod tlakom a začarovaný kruh
Pokles zamestnanosti najviac cíti Turiec, kde odchod investorov zanechal prázdne haly a neistotu. Ľudia, ktorí prišli o prácu, často nenachádzajú nové ponuky v blízkom okolí, pričom časť z nich končí na úrade práce a časť sa rozhoduje pre odchod do cudziny. Podobný tlak sa objavuje aj v ďalších okresoch, kde staré priemyselné podniky oslabujú a nové odvetvia ešte nezakorenili.
Keď sa v regióne zníži počet pracujúcich, domácnosti musia škrtať výdavky, najprv voľnočasové aktivity a potom aj bežnú spotrebu. Miestni podnikatelia zaznamenajú menej zákazníkov a slabšie tržby, čo ich môže prinútiť k prepúšťaniu. Takto vzniká reťazová reakcia, ktorá ešte viac oslabuje lokálnu ekonomiku a nakoniec odradí aj potenciálnych investorov, ktorí môžu čakať na atraktívnejšie prostredie inde.
Štát musí v takejto situácii vyplácať vyššie podpory v nezamestnanosti a sociálne dávky, súčasne však prichádza o príjmy z daní a odvodov. Verejné financie, ktoré sú už teraz napäté, sa tak dostávajú pod dvojnásobný tlak. V čase, keď sa hovorí o potrebe konsolidácie, je kombinácia rastúcich výdavkov a slabších príjmov obzvlášť nebezpečná, pretože obmedzuje možnosti investovať do školstva, zdravotníctva a digitalizácie.
Únik mozgov a starnúca krajina
Najvážnejším dôsledkom dlhodobej stagnácie je odchod mladých a vzdelaných ľudí. Mnohí absolventi technických a IT odborov dnes prirodzene pozerajú na ponuky v Brne, Prahe alebo Krakove, kde vidia vyššie platy a jasnejšie kariérne možnosti. Ak odídu, Slovensko stráca ľudí, ktorí by mali o desať či dvadsať rokov tvoriť inovácie, budovať nové firmy a prispievať do dôchodkového systému.
Neprehliadnite
Ak sa trend nezmení, krajina sa môže o pár rokov zobudiť do reality, v ktorej výrazne silnie podiel seniorov a zároveň chýbajú odborníci aj kvalifikovaní pracovníci. Otázka preto znie, či štát dokáže včas pripraviť stratégiu, ktorá podporí moderné odvetvia, priláka dlhodobé investície a ponúkne mladým dôvod zostať. O tom, ako rýchlo príde odpoveď, sa rozhoduje už dnes v regiónoch, kde z pracovných miest mizne svetlo.
