Európska únia by mala urobiť výrazný krok vpred a začať vážne pracovať na vytvorení stálej spoločnej armády so zhruba 100-tisíc príslušníkmi. Tento návrh predstavil eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius na bezpečnostnej konferencii Spoločnosť a obrana, ktorá sa v nedeľu 11. januára konala vo Švédsku. Podľa neho súčasná bezpečnostná realita už neumožňuje ďalšie odkladanie rozhodnutí.
Kubilius zároveň vyzval členské štáty, aby prehodnotili spôsob, akým dnes EÚ riadi obranu. Zdôraznil, že geopolitické prostredie sa zásadne zmenilo a Európa naň reaguje príliš pomaly. Ako hlavné tlaky pomenoval pokračujúcu ruskú agresiu voči Ukrajine, postupný presun pozornosti Spojených štátov do iných častí sveta a vznik nových bezpečnostných rizík, ktoré sa týkajú aj strategicky citlivých oblastí, akou je Grónsko.
Roztrieštenosť oslabuje obranu
Na ilustráciu slabín európskeho modelu použil eurokomisár prirovnanie k Spojeným štátom. Upozornil, že americká vojenská sila by nikdy nedosiahla súčasnú úroveň, keby namiesto jednej federálnej armády existovalo päťdesiat samostatných štátnych ozbrojených síl s rozdielnymi rozpočtami a stratégiami. Práve takáto fragmentácia podľa neho dnes brzdí Európu a znižuje efektívnosť aj návratnosť investícií do obrany.
Pripravenosť EÚ by sa mala podľa Kubiliusa opierať o tri základné piliere. Okrem výrazne vyšších investícií do obranných kapacít ide o inštitúcie schopné konať rýchlo a koordinovane a o jasnú politickú vôľu odradiť protivníkov, prípadne viesť boj, ak by to bolo nevyhnutné. Samotné zvyšovanie rozpočtov bez reformy systému podľa neho neprinesie potrebnú kvalitatívnu zmenu.
Jedna sila namiesto 27 armád
Eurokomisár v tejto súvislosti pripomenul výrok bývalého šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, ktorý súčasné ozbrojené sily členských štátov označil za 27 národných bonsajových armád. Takýto model podľa neho nedokáže zabezpečiť spoločnú obranu kontinentu. Riešením má byť stála európska vojenská sila s približne 100-tisíc mužmi a ženami, schopná konať ako jeden celok.
Myšlienka spoločnej armády nie je nová. V minulosti ju podporovali viacerí európski lídri vrátane Jeana-Clauda Junckera, Emmanuela Macrona či Angely Merkelovej. Kubilius však tvrdí, že až súčasná bezpečnostná situácia robí jej realizáciu nevyhnutnou, nie iba politicky želanou.
Nová bezpečnostná rada
S cieľom zrýchliť politické rozhodovanie navrhol eurokomisár aj vznik Európskej bezpečnostnej rady. Mala by mať desať až dvanásť členov a tvorili by ju stáli aj rotujúci zástupcovia, predstavitelia predsedajúcej krajiny Rady EÚ a vedenie úniových inštitúcií. Dôležitým prvkom návrhu je zapojenie Veľkej Británie, pričom cieľom rady by neboli dlhé debaty, ale rýchla príprava kľúčových rozhodnutí.
Vznik spoločnej armády by mal výrazné medzinárodné dôsledky. Spojené štáty by pravdepodobne ocenili väčšiu zodpovednosť Európy za vlastnú bezpečnosť, no zároveň by sa objavili obavy z duplicity voči NATO. Rusko by takýto krok vnímalo ako eskaláciu a hrozbu, ktorú by využilo v propagande aj hybridných aktivitách. Pre Čínu a krajiny globálneho juhu by silnejšia EÚ signalizovala posun k multipolárnemu usporiadaniu sveta.
