Na Slovensku dnes pracuje zhruba štvrť milióna ľudí, ktorí si aj napriek plnému úväzku nevedia zaplatiť všetky základné účty. V štatistikách Európskej únie tak krajina patrí medzi najohrozenejšie, pričom subjektívny pocit chudoby rastie práve v čase, keď makroekonomické ukazovatele hovoria o raste. Pre mnohé rodiny je rozdiel medzi prežitím a pádom do dlhovej pasce otázkou jedného nečakaného výdavku.
Slovensko sa podľa najnovších údajov umiestňuje na nelichotivej priečke v rámci únie. Subjektívnu chudobu, teda stav, keď domácnosti vychádzajú s peniazmi len s veľkým napätím, pociťuje už takmer 29 percent obyvateľov. Horšie výsledky dosahujú už len Grécko a Bulharsko. Kým v Poľsku ide o približne 11 percent a v Česku o 14 percent, tu sa čísla pohybujú takmer na dvojnásobku.
Dlh je vyšší než úspory
Jedným z najvýraznejších varovných signálov je štruktúra majetku bežných Slovákov. Podľa Allianz Global Wealth Report 2025 dosahujú priemerné finančné aktíva obyvateľa približne 10 580 eur, pričom priemerný dlh je okolo 10 960 eur. To znamená, že ak by ľudia použili všetky svoje úspory na splatenie záväzkov, stále by im časť zostala nesplatená. V regióne ide o unikátnu a veľmi riskantnú situáciu.
Ešte nepriaznivejšie vyzerá porovnanie príjmov. Priemerný ročný plat na Slovensku je približne 20 287 eur, čo je o niečo menej než v Rumunsku a o takmer 20-tisíc eur menej než priemer Európskej únie. Súčasne sa za posledné roky prudko zvýšil podiel takzvaných chudobných pracujúcich. Kým pred niekoľkými rokmi išlo o necelých 5 percent zamestnancov, dnes ide už o približne 10 percent pracujúcej populácie.
Produktivita alebo nespravodlivé mzdy
Odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, čo je hlavnou príčinou tohto stavu. Časť ekonómov upozorňuje, že krajina dlhodobo stavia na lacnej pracovnej sile a na montážnych prevádzkach s nízkou pridanou hodnotou. Podľa nich sa model rastu, ktorý stojí na zahraničných investoroch a nízkych mzdách, vyčerpal a ak sa nezačne masívnejšie investovať do znalostnej ekonomiky, platy neporastú rýchlejšie.
Iní analytici zdôrazňujú, že produktivita práce stúpa rýchlejšie než mzdy a problém vidia v rozdelení vytvorenej hodnoty. Tvrdia, že podiel platov na HDP patrí na Slovensku medzi najnižšie v únii a že výraznú časť výnosov si ponechávajú firmy, ktoré dlhé roky uprednostňovali nízke mzdy pred investíciami do výskumu a vývoja. Diskusia sa preto vedie o tom, či sa má tlačiť skôr na rast produktivity, alebo na rýchlejší rast odmeňovania.
Dvojitá stratégia pre jednotlivca
Štátne reformy a zmeny štruktúry ekonomiky postupujú pomaly, preto veľká časť zodpovednosti leží na samotných ľuďoch. Odborníci na osobné financie hovoria o dvojitej stratégii, ktorá kombinuje rast vlastnej hodnoty na trhu práce a prísnu kontrolu rodinného rozpočtu. Kto zostáva v ľahko nahraditeľných pozíciách, môže čakať, že jeho mzda sa bude hýbať len veľmi pomaly.
Významnú úlohu zohráva vzdelanie a rekvalifikácia. Presun z monotónnych manuálnych činností do oblastí, ako sú informačné technológie, špecializované technické profesie, automatizácia alebo výskum, zvyšuje vyjednávaciu silu zamestnanca pri každom mzdovom rozhovore. Súčasne je dôležitá pracovná mobilita, teda ochota zmeniť firmu alebo aj mesto, ak zamestnávateľ odmieta zaplatiť sumu, ktorá zodpovedá reálnej hodnote práce.
Neprehliadnite
Druhou stranou mince je finančná obrana. Domácnosti, ktoré žijú od výplaty k výplate, potrebujú detailný prehľad o príjmoch a výdavkoch. Osobný audit často odhalí, že významnú časť rozpočtu požierajú drahé spotrebné úvery a kreditné karty. Práve tieto dlhy je potrebné splácať čo najrýchlejšie, keďže vysoké úroky znemožňujú vytváranie akejkoľvek rezervy a fixujú rodinu v dlhovom kolobehu.
Po znížení najdrahších záväzkov nasleduje budovanie finančného vankúša. Odborníci odporúčajú, aby si domácnosti odkladali peniaze, kým si nevytvoria rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Takáto suma síce nevyrieši dlhodobé štrukturálne problémy krajiny, ale poskytne čas na hľadanie novej práce, riešenie choroby alebo iného neočakávaného šoku bez toho, aby bolo nutné siahať po ďalších úveroch.
Otvorenou otázkou zostáva, či tlak zdola a rastúca aktivita zamestnancov pri vyjednávaní miezd prinútia firmy zmeniť prístup rýchlejšie než politické rozhodnutia. Ak budú ľudia systematicky posilňovať svoje zručnosti a zároveň budú pevne strážiť vlastné financie, môže sa postupne zmeniť aj mocenská rovnováha na trhu práce. Budúce roky ukážu, či sa Slovensko dokáže vymaniť z nálepky lacnej pracovnej sily v strede Európy.
