Slovensko čelí výrazným problémom v oblasti veternej energetiky, ktorá napriek svojmu potenciálu zostáva takmer nevyužitá. Kým iné krajiny v regióne každoročne investujú do desiatok až stoviek megawattov výkonu, Slovensku sa podarilo postaviť iba tri megawatty. Táto situácia má nielen negatívny dopad na plnenie klimatických cieľov, ale priamo zasahuje aj priemysel, ktorý čelí vysokým nákladom na energiu.
Stovky tisíc eur na dokumentáciu
Proces schvaľovania projektov veternej energetiky sa ukazuje ako hlavná prekážka ďalšieho rozvoja. Investori upozorňujú, že legislatívne požiadavky sú natoľko náročné, že samotné začatie projektu vyžaduje státisíce eur na prípravu potrebných štúdií a posudkov. Ide o analýzy ako monitorovanie vtáctva, hlukové štúdie či hydrogeologické merania, ktoré sú podmienkou procesu EIA.
Napriek tomu, že zákon stanovuje konkrétne lehoty na vybavenie povolení, ministerstvo životného prostredia necháva viaceré žiadosti nevybavené celé mesiace. Táto pomalá administratíva spôsobuje neistotu a zdržiava rozvoj projektov, čo ohrozuje ďalší postup vo výstavbe.
Stagnácia projektov a regionálne rozdiely
Tri významné projekty s cieľovým výkonom 127 megawattov už niekoľko mesiacov čakajú na konečný verdikt štátnych orgánov. Bez potrebného stanoviska nie je možné pokračovať v povoľovaní ani samotnej výstavbe. Tento stav zároveň kontrastuje so situáciou v krajinách ako Srbsko alebo Bosna a Hercegovina, ktoré dokážu ročne pridať viac ako sto megawattov nových kapacít.
Dokonca aj Kosovo, s relatívne menšími zdrojmi, už disponuje celkovým výkonom 137 megawattov. To poukazuje na fakt, že problém Slovenska nespočíva v nedostatku vetra či záujmu investorov, ale v neefektívnosti procesu schvaľovania, ktorý brzdí akýkoľvek pokrok.
Riziko straty investícií
Pre Slovensko je v hre viac ako 1,4 miliardy eur, ktoré mohli smerovať do domácich projektov veternej energetiky. Ak sa tempo administratívneho procesu nezlepší, hrozba odlivu investorov do okolitých krajín je čoraz reálnejšia. Tento vývoj by mal vážne dôsledky nielen na oneskorené plnenie klimatických záväzkov, ale aj na zvýšené náklady pre domácnosti a priemysel.
Vysoké ceny energie už teraz ohrozujú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, pretože sa premietajú do cien výrobkov a zvyšujú tlak na zamestnanosť. Napriek tomu, že politické deklarácie hovoria o podpore sebestačnosti a zelenej ekonomiky, súčasné opatrenia na ministerstve tomu výrazne odporujú.
Na ceste za klimatickými cieľmi
Klimatické a energetické ciele Slovenska počítajú s vybudovaním 750 megawattov veternej energie do roku 2030, pričom do roku 2050 by malo byť potrebných až 8 000 megawattov. Realizácia týchto plánov by si vyžiadala investície vo výške viac ako 12 miliárd eur. V súčasnosti však Slovensko zostáva na chvoste rebríčka Európy a akčný plán zatiaľ ostáva iba na papieri.
Neprehliadnite
Čas na zmenu politík a procesov sa kráti. Ak Slovensko nezlepší postupy povoľovania a nezačne aktívne podporovať rozvoj veternej energetiky, hrozí, že premešká kľúčové príležitosti. Iné krajiny už ukazujú, že efektívna administratíva a podpora investorov môžu priniesť významný pokrok. Slovensko by sa malo z ich úspechov poučiť a konať včas, aby sa vyhlo ďalšej stagnácii a strate dôvery investorov.
