Slovensko a Maďarsko zablokovali prijatie celoeurópskeho záväzku ukončiť dovoz ruského plynu do konca roka 2027. Stalo sa tak na pondelkovom zasadnutí Rady Európskej únie pre energetiku v Luxemburgu, kde zástupcovia oboch štátov odmietli návrh podporený zvyšnými 25 krajinami Únie. O zablokovaní spoločného vyhlásenia informoval poľský námestník ministra pre klímu Krzysztof Bolesta.
Krok Slovenska bol očakávaný vzhľadom na nedeľné stanovisko premiéra Roberta Fica. Ten minulý víkend upozornil, že Slovensko nebude podporovať nové sankcie ani zákaz dovozu ruského plynu, pokiaľ EÚ jasne neponúkne riešenie na vzniknuté ekonomické škody a riziká hroziace energetickej bezpečnosti Slovenska.
EÚ chce dovoz ruského plynu zakázať aj napriek nesúhlasu
Hoci Slovensko a Maďarsko postavili spoločné odmietnutie návrhu ako jasne deklarovaný nesúhlas, Európska komisia je rozhodnutá presadiť tento krok aj bez nich. Podľa dostupných správ komisia už pripravuje návrh na zákaz dovozu ruského plynu, ktorý by umožňoval jeho schválenie hlasovaním posilnenou kvalifikovanou väčšinou. Tento postup by umožnil obísť potrebu jednomyseľného hlasovania a efektívne vylúčiť prípadné veto Slovenska či Maďarska.
Považujúc tento krok za snahu obísť nesúhlasné krajiny, Slovensko avizovalo protiopatrenia. Premiér Fico už poveril ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby na najbližšom rokovaní EÚ žiadal odklad rokovaní o ďalších sankciách voči Rusku. Slovensko tak chce využiť svoju pozíciu, kde jednomyseľnosť je povinná, ako nástroj vyjednávania, aby získalo jasné záruky od ostatných krajín EÚ.
Fico varuje pred rastom cien a možnými miliardovými škodami
Dôvodom tvrdého postoja slovenskej vlády sú najmä ekonomické a právne riziká spojené s predčasným ukončením dodávok plynu z Ruska. Premiér Robert Fico upozornil, že bez cenovo dostupnej náhrady ruských dodávok môže krajina očakávať zdraženie plynu pre domácnosti aj priemysel na úrovni 40 až 50 percent. Takto významný nárast cien by vznikol pre odstrihnutie Slovenska od aktuálne lacnejších ruských dodávok, na ktoré je krajina výrazne naviazaná.
Medzi najvážnejšie hrozby podľa vlády však patrí hrozba súdnych sporov. Do roku 2035 má Slovensko zmluvnú dohodu s ruským Gazpromom, ktorá stanovuje záväzky odberu plynu. V prípade predčasného ukončenia tejto zmluvy zo strany slovenského štátu by Gazprom mohol žalovať Slovensko o náhradu škôd, ktoré premiér Fico odhadol približne na sumu 20 miliárd eur.
Opozícia odmieta tvrdenie, že ruský plyn je lacný
Hlavným argumentom vlády proti zákazu dovozu ruského plynu ostáva údajná cenová výhoda plynu z Ruska. Poslanec opozičnej strany SaS Karol Galek však tieto tvrdenia odmieta. Na základe analýzy údajov Eurostatu z konca roku 2024 Galek tvrdí, že slovenskí veľkoodberatelia mali v skutočnosti jeden z najdrahších plynov v Únii. Slovensko podľa údajov stálo vo vtedajšom období spolu s Maďarskom na čele rebríčka krajín, ktoré od Ruska odoberali najväčšie objemy plynu, avšak cenová výhodnosť mala absentovať.
Opozícia poukazuje na umelé zníženie ceny plynu prostredníctvom plošných štátnych dotácií, ktoré však majú od budúceho roka skončiť. Po prevalení týchto faktov je otázne, či v prípade ukončenia dotácií bude môcť vláda svoje argumenty o lacnom ruskom plyne obhájiť aj ďalej.
Zastavenie dotovania energií ako súčasť širšej konsolidácie verejných financií spôsobí ďalšie zdraženie pre koncových odberateľov. Jeho konkrétna forma po plánovanom skončení plošného dotovania však zatiaľ nie je jasná a stáva sa pre vládu ďalšou komplikáciou pri vyjednávaní s partnermi v EÚ. Podľa dostupných informácií štát plánuje prejsť na adresnú formu podpory vybraných skupín obyvateľstva.
