Slovenská ekonomika prechádza turbulentným obdobím, ktoré odkrýva hlboké štrukturálne problémy. Aj keď sa vláda snaží prezentovať optimistický obraz hospodárstva, tvrdé dáta a realita, ktorú vnímajú občania na vlastných peňaženkách, ukazujú niečo iné. Slovensko síce dobieha krajiny Európskej únie, avšak predovšetkým cenami – nie však rastom platov či reálnej životnej úrovne. Takáto nerovnováha zráža krajinu na chvost Vyšehradskej štvorky a vytvára tlak na urýchlené reformy.
Tatranský tiger v kríze
Po roku 2000 sa Slovensku darilo rýchlo zbližovať so životnou úrovňou západnej Európy. Tento trend sa však po roku 2015 takmer úplne zastavil. Cenovú úroveň krajiny v roku 2024 mnohí označili za bezprecedentnú, keď dosiahla 81 % priemeru Európskej únie. Naproti tomu ukazovatele ako HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily stagnovali na úrovni 74,5 %, zatiaľ čo príjmy domácností nedokázali prekročiť hranicu 73 % európskeho priemeru.
Analýza Národnej banky Slovenska (NBS) zdôrazňuje, že Slovensko zápasí s typickým syndrómom tzv. pasce stredného príjmu. Tento fenomén označuje štáty, ktoré sa už nemôžu spoliehať na lacnú pracovnú silu ako konkurenčnú výhodu, no stále zaostávajú vo sférach, ako sú inovácie a technologický pokrok. Výsledkom je, že krajina postupne stráca ekonomickú dynamiku, zažíva spomalenie produktivity práce a nerovnováhu medzi cenami a príjmami obyvateľstva.
Produktivita ako brzda rastu
Jednou z hlavných príčin súčasného stavu je znížené tempo rastu produktivity práce, ktorá bola v minulosti motorom hospodárskeho rastu. Na prelome tisícročí produktivita prispievala k rastu HDP približne štyrmi percentuálnymi bodmi ročne, dnes je to sotva štvrť percenta. Tento pokles má vážne dôsledky – menej produktívna ekonomika znamená nižšie mzdy, slabší hospodársky výkon a zníženú konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Pre krajinu, ktorú zároveň čakajú vážne demografické výzvy v podobe starnutia populácie a úbytku pracovnej sily, je to obzvlášť rizikové.
NBS upozorňuje, že výzvou nie sú len ekonomické ukazovatele, ale aj dlhodobé otázky stability slovenského hospodárstva. Bez výrazného nárastu produktivity práce sa problematika bude len prehlbovať, čím bude krajina čoraz viac závislá na externých faktoroch, ako sú zahraničné investície, ktoré však postupne z ekonomicky náročnejšieho Slovenska migrujú do lacnejších krajín.
Východiská a riziká konsolidácie
Slovensko však nečelí len kríze produktivity, ale aj potrebe výraznej konsolidácie verejných financií. Zvyšovanie daní a odvodov, ktoré sa realizuje v rámci aktuálnych opatrení, dočasne stabilizuje rozpočet a zabraňuje prudkému nárastu štátneho dlhu. Avšak, ako poukazujú analytici, tento prístup možno označiť ako krátkozraký, keďže oslabuje schopnosť firiem a občanov investovať a inovovať.
Kritici navyše upozorňujú, že škrty v rozpočtoch, ktoré zasahujú oblasti ako školstvo, výskum a digitalizácia, podkopávajú kľúčové segmenty hospodárstva, ktoré sú potrebné pre dlhodobý rast. Takáto politika môže krajinu v strednom horizonte odsúdiť na stagnáciu – alebo horšie, na trvalé uviaznutie v pásme stredného príjmu.
Ak Slovensko nenájde spôsob, ako vyvážiť svoje okamžité záväzky s potrebou strategických investícií do vzdelávania, inovácií a technológie, ekonomiku čaká nepríjemná budúcnosť. Platy síce môžu krátkodobo stagnovať, no zvýšenie životných nákladov už dnes tlačí na napäté rozpočty domácností. Odborníci uzavierajú, že čas na zásadné reformy sa kráti a ďalšie otáľanie môže mať nezvratné následky na konkurencieschopnosť Slovenska v rámci prosperujúcej Európy.
