Slovenská ekonomika, dlhé roky závislá na automobilovom priemysle a označovaná za „montážnu halu Európy“, čelí vážnym výzvam. Výroba automobilov za posledné roky klesá, pričom krajine chýba jasný plán na zvládnutie tejto krízy. Odborníci upozorňujú na hrozivý scenár, pri ktorom by Slovensko bez reforiem mohlo zažiť najvýraznejšiu ekonomickú a sociálnu krízu vo svojej modernej histórii.
Pokles produkcie automobilov
Automobilový priemysel, ktorý tvorí takmer polovicu celkovej priemyselnej výroby a exportu Slovenska, od roku 2019 čelí pozvoľnému prepadaniu. Zatiaľ čo v rekordnom roku 2019 sa vyrobilo 1,1 milióna áut, do roku 2024 toto číslo kleslo na 993-tisíc. Pre porovnanie, počas svetovej hospodárskej krízy v roku 2009 poklesla výroba zo 576-tisíc na 460-tisíc vozidiel. Súčasná situácia je však komplikovanejšia a naznačuje, že problémy sa netýkajú len externých faktorov.
Experti varujú, že tento trend môže signalizovať vyčerpanie tradičného modelu ekonomiky postaveného na masovej výrobe automobilov. Slovensko, ktoré závisí na tomto sektore až z 13 % HDP, sa ocitá bez prípravy na zásadnú štrukturálnu zmenu. Výsledkom môže byť domino efekt, kde útlm v automobilkách spôsobí širokosiahly hospodársky pokles.
Chýbajúca stratégia a jej dôsledky
Napriek varovaniam zo strany odborníkov krajine chýba akýkoľvek dlhodobý plán na diverzifikáciu ekonomiky a zmiernenie dopadov krízy v automobilovom sektore. Kritizujú sa najmä dve oblasti: školstvo a starostlivosť o krajinu. Zanedbané školstvo nedokáže pripraviť novú generáciu odborníkov schopných presadiť sa v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou. Takisto chýba systematická podpora pre odvetvia, ktoré by mohli absorbovať pracovnú silu z automobilového priemyslu, napríklad environmentálne projekty či vidiecka ekonomika.
Bez týchto opatrení by Slovensko čelilo nielen hospodárskej recesii, ale potenciálne aj úplnému kolapsu súčasného modelu ekonomiky. Prepusteniu desaťtisícov ľudí v automobilkách by sekundovala vlna krachov medzi subdodávateľmi, ako sú firmy vyrábajúce sedadlá, softvér či plastové komponenty. Tieto sektory sú hlboko previazané s automobilkami, pričom ich útlm by následne zasiahol aj dopravu, logistiku a služby.
Riziko pre verejné financie a sociálnu stabilitu
Ekonomické problémy by sa vo veľkom premietli do verejných financií. Výrazne by poklesli príjmy štátu v dôsledku strát daní zo strany firiem a jednotlivcov, ako aj obrovského prepadu výberu DPH kvôli zníženej spotrebe. Súčasne by výdavky na sociálne dávky a podporu nezamestnaných dramaticky vzrástli. Deficit verejných financií by mohol dosiahnuť úroveň neudržateľnú pre ekonomiku, čo by mohlo viesť až k dlhovej kríze štátu.
Na úrovni obyvateľstva by nastala destabilizácia, najmä v regiónoch s vysokou koncentráciou priemyselných podnikov na západnom a severozápadnom Slovensku. Nárast nezamestnanosti by znížil celkovú životnú úroveň a zvýšil spoločenské napätie. Navyše, zvyšujúca sa neistota by podporila ďalšiu vlnu migrácie mladých a kvalifikovaných Slovákov do zahraničia.
Potrebná transformácia ekonomiky
Situácia vyžaduje okamžité kroky zo strany politikov a strategickú transformáciu hospodárstva. Diverzifikácia priemyslu, reformy školstva a podpora odvetví s vysokou pridanou hodnotou sú jedinou cestou, ako predísť definitívnemu ekonomickému úderu. Ak sa Slovensko nepripraví na obdobie po ére automobilového priemyslu, hrozí mu postupné upadanie do stagnácie s dlhodobými následkami pre celú spoločnosť.
