Rokovania koaličnej rady o ďalšom balíku konsolidačných opatrení pre rok 2026 pokračujú sľubným tempom. Premiér Robert Fico oznámil, že koaliční partneri už dosiahli čiastkové dohody, avšak verejnosť sa konkrétnych krokov dočká až po ukončení rokovaní. Podľa vlády sa postupuje s dôrazom na rovnomerné rozdelenie záťaže medzi občanov, firmy a štát.
Prvé opatrenia v polovici cesty
Minister financií Ladislav Kamenický uviedol, že sa podarilo zhodnúť na približne polovici potrebných zmien. V praxi to predstavuje schválenie dvoch desiatok opatrení z celkového plánu konsolidácie verejných financií. Pred ďalšími krokmi bude koaličná rada pokračovať v rokovaniach už túto stredu, 20. augusta.
Premiér zároveň zdôraznil, že zásadou je vyvážený prístup ku konsolidácii, pričom záťaž by nemali niesť len občania, ale aj podnikateľský sektor a samotný štát. Na detailné návrhy si však verejnosť bude musieť ešte počkať, keďže platí informačné embargo, dohodnuté všetkými koaličnými partnermi.
Rezorty čakajú škrty
Konsolidačné opatrenia neobídu ani jednotlivé ministerstvá, ktoré budú musieť nájsť úspory vo svojich výdavkoch. Minister financií nešpecifikoval presné čísla, avšak naznačil, že škrtom sa nemožno vyhnúť. Zmeny budú pravdepodobne značné a na svoje prijatie budú pripravené ešte pred tým, ako vláda predloží štátny rozpočet na schválenie v novembri. Konečné rozhodnutia musia byť podľa ministra schválené najneskôr začiatkom septembra.
Doterajšie kroky konsolidácie sa sústredili predovšetkým na príjmy rozpočtu, čo zahŕňalo zvyšovanie daní či zavádzanie nových poplatkov. Tento prístup spôsoboval nespokojnosť občanov a spomaľoval ekonomický rast. Teraz však vláda prisľúbila zmenu a plánuje zahŕňať aj výdavkovú stranu, teda škrty vo výdavkoch, ktoré sú nákladovo náročné.
Neudržateľný rast zadlženia
Podľa najnovších údajov Eurostatu Slovensko čelí výraznému rastu hrubého verejného dlhu, ktorý v prvom kvartáli 2025 dosiahol úroveň 62,8 percenta HDP. Prekročenie maastrichtského limitu 60 percent HDP naznačuje zhoršujúcu sa finančnú stabilitu krajiny. Situáciu skomplikovalo aj to, že si Slovensko na finančných trhoch požičalo už 8,6 miliardy eur z plánovaných 12 miliárd, čím sa vytvárali menšie rezervy na pokrytie budúcich záväzkov.
Aj napriek hrozivým číslam však slovenský dlh stále zaostáva za európskym priemerom, ktorý v eurozóne dosahuje 88 percent HDP. Analytici upozorňujú na dlhodobé riziká, akými sú vyššie úroky na správu dlhu, spomaľovanie ekonomiky a starnutie obyvateľstva. Zhoršený rating krajiny by mohol v budúcnosti viesť k ešte vyšším nákladom na požičiavanie si na globálnych trhoch, čo by komplikovalo finančnú udržateľnosť Slovenska.
Vláda si uvedomuje kritickú potrebu konsolidácie, ktorá je nevyhnutná na zachovanie dôvery investorov a stabilitu verejných financií. Bude preto zaujímavé sledovať, aké konkrétne kroky prijme a aký vplyv budú mať na občanov aj podnikateľské prostredie v nasledujúcich rokoch.
