Slovensko má prvýkrát dostať plán, ktorý má platiť dlhšie než jedno volebné obdobie, a ktorý má politikom aj úradníkom povedať, kam má krajina smerovať do roku 2040. Vláda poverila Slovenskú akadémiu vied, aby pripravila víziu a následne stratégiu rozvoja, pričom ambíciou je, aby sa pod dokument podpísali aj zástupcovia opozície a širšej odbornej verejnosti.
Vízia má byť podľa uznesenia kabinetu hotová do 30. júna 2026 a konkrétnejšia stratégia do 31. januára 2027. Predsedníčka alebo predseda SAV má počas nasledujúcich rokov koordinovať prácu tímov z univerzít, výskumných ústavov a ďalších inštitúcií. Východiskový materiál s harmonogramom už vláda schválila, čo vytvára rámec na dlhú odbornú aj politickú diskusiu.
Plán, ktorý má prežiť voľby
Vízia a stratégia Slovensko 2040 majú mať formu dvoch samostatných, no navzájom previazaných dokumentov. Najskôr má vzniknúť široká situačná analýza krajiny, ktorá pomenuje hlavné spoločenské, ekonomické a regionálne problémy. Až na tomto základe sa majú stanoviť dlhodobé ciele a systém pravidelného vyhodnocovania, či sa napĺňajú. Kabinet zdôrazňuje, že texty majú stáť na dátach a medzinárodných porovnaniach, nie na programoch jednotlivých strán.
Premiér očakáva, že výsledkom nebude akademický elaborát, ale praktická pomôcka pre rozhodovanie o investíciách a reformách. Dokumenty by sa mali stať referenčným bodom pri príprave budúcich programových vyhlásení vlád, ktoré sa po voľbách pravidelne menia. Vízia má popísať, čo znamená kvalitný život pre obyvateľov Slovenska v rôznych regiónoch, aké parametre má mať moderný štát a ako má krajina zvládnuť klimatické aj technologické zmeny.
Štyri piliere a široke zapojenie
Pracovný náčrt ráta so štyrmi hlavnými piliermi, ktoré majú tvoriť chrbticu vízie. Prvý opisuje predstavu úspešného a konkurencieschopného Slovenska, druhý sa zameriava na kvalitu života a dostupné verejné služby, tretí rieši udržateľné životné prostredie a energetiku a štvrtý sa sústreďuje na fungovanie štátu a inštitúcií. Súčasne sa má pri každej oblasti sledovať, ako sa opatrenia prejavia v rôznych regiónoch, aby sa rozdiely medzi nimi skôr zmenšovali.
Vláda už vytvorila koordinačnú skupinu, ktorá má celý proces riadiť, a popri nej aj širšiu platformu zástupcov akademickej sféry, výskumu a viacerých verejných inštitúcií. U splnomocnenca vlády pre sociálny dialóg funguje špeciálna pracovná skupina, ktorá má konzultovať návrhy s odbormi, zamestnávateľmi a občianskymi organizáciami. Kabinet avizuje snahu aktívne prizvať aj opozičné strany, aby mali k výsledku väčšiu dôveru aj po prípadnej zmene politickej moci.
Energetika a spor o ruský plyn
Popri dlhodobom plánovaní rieši vláda spor s inštitúciami Európskej únie o postupné ukončenie dodávok ruského plynu pre Slovensko od začiatku roku 2028. Premiér Robert Fico tvrdí, že rozhodnutie môže mať vážne dôsledky pre priemysel aj domácnosti a že Bratislava s parametrami riešenia nesúhlasila. Zatiaľ čo Brusel argumentuje znižovaním závislosti od Ruska, slovenský kabinet zvažuje žalobu a chce preveriť, či neboli porušené existujúce záväzky voči členským štátom.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková, šéf diplomacie Juraj Blanár a minister spravodlivosti Boris Susko majú vláde predložiť komplexnú právnu analýzu možného postupu. Kabinet chce vidieť, ako sa napĺňajú prísľuby Európskej komisie, ktoré mali aspoň čiastočne zmierniť dopady nových pravidiel na Slovensko. Rozhodnutie, či krajina pristúpi k súdnemu sporu, môže neskôr výrazne ovplyvniť aj energetickú kapitolu stratégie Slovensko 2040, najmä tempo odklonu od ruského plynu a plánované investície do infraštruktúry a obnoviteľných zdrojov.
Neprehliadnite
Energetická bezpečnosť sa tak môže stať jedným z najspornejších bodov celej vízie. Štát bude musieť určiť, ako rýchlo má meniť plynárenskú sústavu, kde má podporiť úspory energie a aký priestor dostanú nové technológie, napríklad vodík alebo veľké batériové úložiská. Bez týchto odpovedí hrozí, že sa dnešné riziká len posunú do ďalšej dekády a krajina príde o čas, ktorý by mohla využiť na modernizáciu.
Najbližšie mesiace ukážu, či sa Slovensku podarí premeniť ambiciózny plán na skutočný spoločenský dialóg, alebo či vízia do roku 2040 skončí ako ďalší nevyužitý materiál v zásuvke úradov. Otvorenou otázkou zostáva, do akej miery budú politici ochotní zapracovať odporúčania odborníkov aj vtedy, keď budú krátkodobo nepopulárne, no dlhodobo nevyhnutné.
