Slovensko sa pripravuje na zásadné zmeny v oblasti energetiky. Odklon od ruského plynu, ktorý plánuje Európska komisia po roku 2027, by podľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) mohol predstavovať výrazný zásah do ekonomiky krajiny. Dodávky výlučne vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG) by si vyžiadali stovky miliónov eur ročne navyše, čo by pociťovali nielen podniky, ale aj domácnosti.
Prečo sú LNG dodávky drahšie?
Prechod na LNG ako jediný zdroj dodávok plynu by Slovensko finančne zaťažil kvôli dvom hlavným faktorom. Prvým je potreba platiť tranzitné poplatky za prepravu plynu, ktorý sa na Slovensko privádza z prímorských LNG terminálov nachádzajúcich sa v krajinách, ako sú Poľsko, Chorvátsko alebo Nemecko. Druhým dôvodom je už teraz vyššia cena plynu v strednej Európe v porovnaní so západnou časťou kontinentu. Podľa odborníkov je tento rozdiel spôsobený veľkým dopytom, najmä zo strany Ukrajiny, a výraznou regionálnou konkurenciou.
Podľa údajov SPNZ je cena plynu v regióne vyššia o približne 3 až 5 eur na megawatthodinu oproti cenám v západnej Európe. Táto disproporcia by sa pri úplnom prechode na LNG ešte viac zdôraznila, čím by sa zvýšili aj náklady pre konečných spotrebiteľov.
Aktuálne dodávky a pripravenosť Slovenska
Hoci ruský plyn zostáva kľúčovou súčasťou základných dodávok, Slovensko už dlhodobo diverzifikuje svoje zdroje. Dlhodobý kontrakt s ruským Gazpromom je platný až do roku 2034, no jeho dodávky už neprúdia z východu, ale z južnej trasy. Zároveň je už teraz približne 30 až 40 % plynu na Slovensku neruského pôvodu, pričom ide najmä o dodávky z Nórska a LNG privádzané cez Rakúsko a Česko.
Pokrytie potreby plynu pred zimnými mesiacmi je tiež na dobrej úrovni. Slovenské zásobníky sú naplnené na viac ako 76 %, pričom predpokladá sa, že pred začiatkom vykurovacej sezóny dosiahnu požadovanú kapacitu. Tento prístup zvyšuje schopnosť Slovenska odolávať nepredvídateľným výkyvom na trhu s plynom.
Dopad na domácnosti a budúcnosť energetickej infraštruktúry
Úplné odstrihnutie od ruského plynu by malo pre domácnosti dva veľmi odlišné dôsledky. Na jednej strane by prinieslo vyššie ceny energií, keďže logistické a tranzitné náklady pre LNG plynovody sú výrazne vyššie. V praxi by to znamenalo zdraženie kúrenia, varenia aj centrálneho tepla, ktoré mnohé domácnosti využívajú. Tieto zvýšené náklady by sa premietli do cien, čím by spotrebitelia platili viac.
Na druhej strane by tento odklon predstavoval veľký krok smerom k energetickej nezávislosti. Slovensko by sa zbavilo závislosti od ruskej strany, ktorá v minulosti používala plyn ako geopolitický nástroj. Stabilita dodávok by tak bola menej závislá od politického napätia, avšak závislosť na tranzitných kapacitách susedných krajín a pohyboch na globálnom trhu by Slovensko vystavila iným rizikám. Globálne faktory, ako zvýšený dopyt v Ázii či prírodné katastrofy ovplyvňujúce ťažbu LNG, môžu mať na ceny dramatický vplyv.
Slovenská plynárenská infraštruktúra však naďalej patrí medzi robustné a dobre prepojené systémy v Európe. Investície do prepojení so susednými krajinami umožňujú Slovensku flexibilnejšie reagovať na zmeny a sústrediť sa aj na dlhodobé inovatívne riešenia v energetike.
