Európska komisia predstavila nový legislatívny návrh, ktorý by umožnil štátom Európskej únie, vrátane Slovenska, ukončiť dlhodobé kontrakty na dovoz ruského plynu. Návrh počíta s tým, že tieto dohody by mali skončiť najneskôr do roku 2027. Ako právny nástroj na vyhnutie sa vysokým zmluvným pokutám navrhuje použiť tzv. klauzulu o vyššej moci, ktorá štandardne funguje v medzinárodných obchodných kontraktoch. Brusel zastáva názor, že samotné európske nariadenie, zakazujúce dovoz plynu z Ruska, by mohlo splniť podmienky tejto klauzuly.
Slovenský SPP varuje pred hrozbou vysokých sankcií
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) je však k tomuto prístupu skeptický. Upozorňuje na riziko, že Gazprom by ukončenie zmluvy jednostranným spôsobom mohol chápať ako porušenie zmluvných podmienok. Neistota je spôsobená aj rozdielnymi formuláciami, ktoré klauzuly o vyššej moci môžu v jednotlivých kontraktoch mať. SPP vyčíslil možné finančné následky predčasného ukončenia kontraktu a výpadku dodávok na sumu až 16 miliárd eur, predovšetkým kvôli doložke „take-or-pay“. Táto doložka prikazuje odberateľovi zaplatiť aj za objednaný, no fakticky neodobratý plyn.
Zároveň spoločnosť zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za takéto rozhodnutie bude niesť buď štát alebo samotný SPP. Návrh Európskej komisie navyše predpokladá, že všetci dodávatelia plynu do EÚ musia predložiť samotnej Komisii všetky informácie týkajúce sa zmluvných dohôd s ruským Gazpromom. Týmto spôsobom chce Brusel preskúmať konkrétne právne riziká ukončenia kontraktov.
Riziko rastu cien energií pre slovenské domácnosti
Premiér Robert Fico a vláda avizovali, že budú robiť všetko potrebné, aby zabránili prudkému zdraženiu energií pre slovenské domácnosti. Napriek tomu však varujú, že úplné ukončenie dodávok z Ruska v dlhodobom horizonte by mohlo výrazne zvýšiť náklady na plyn. Slovensko v súčasnosti odoberá približne 3,5 miliardy kubických metrov ruského plynu ročne cez plynovod TurkStream. Podľa vládnych predstaviteľov by zastavenie týchto dodávok znamenalo nárast cien plynu na Slovensku v rozmedzí 30 až 50 percent.
Tento scenár podľa vlády skomplikuje zabezpečenie cenovej stability. Vláda nevylučuje, že by v takom prípade bola nútená hľadať ďalšie finančné zdroje na stabilizáciu cien energií. Zároveň ministerka hospodárstva Denisa Saková pracuje na zavedení adresnejšej sociálnej pomoci pri energetických výdavkoch domácností. Prioritou je nastaviť systém čo najjednoduchšie a vyhnúť sa byrokratickému zaťaženiu dvoch miliónov slovenských domácností. Tento systém by mal fungovať automaticky a využívať existujúce elektronické databázy štátu.
EÚ nechce financovať kompenzácie za drahý plyn
Európsky komisár pre energetiku Dan Jorgensen zároveň jasne odkázal, že Európska komisia nepočítá so žiadnymi kompenzačnými platbami štátom, ktoré budú mať problémy v dôsledku ukončenia dodávok plynu z Ruska. Tým reagoval na priame požiadavky zo strany premiéra Fica. Komisia argumentuje tým, že členské krajiny, ktoré už v minulosti prestali odoberať energie z Ruska, niesli vysoké náklady samy, a podobný postup by mali zvládnuť aj ostatné krajiny v záujme spoločnej európskej energetickej bezpečnosti.
Medzi členskými krajinami Európskej únie však ohľadom tejto otázky pretrváva ostrý názorový rozkol. Zatiaľ čo väčšina štátov s rýchlym ukončením dodávok ruského plynu súhlasí, Slovensko spolu s Maďarskom tento krok ostro odmietajú. Obe krajiny varujú pred vážnymi dôsledkami vo forme radikálneho zvýšenia účtov za energie. Maďarsko dokonca uvádza možné dvoj- až štvornásobné zdraženie plynu pre domácnosti.
Na pozadí týchto politických sporov aktuálne nie sú obavy z nedostatku plynu v najbližších mesiacoch. Zásobníky plynu v Európe sú v súčasnosti naplnené v priemere približne na 54 percent, zásobníky na Slovensku majú naplnenosť na úrovni 43 percent. Ministerka hospodárstva uvádza, že táto situácia je normálna pre polovicu júna, keďže hlavné dopĺňanie zásob plynu prebieha počas letného obdobia, keď sú ceny plynu najnižšie. Ministerstvo hospodárstva potvrdilo, že všetky potrebné opatrenia boli urobené a do začiatku novembra bude Slovensko pripravené s dostatočnými zásobami plynu vo výške požadovaných 17 terawatthodín (TWh).
Slovenská vláda bude rokovať s Európskou komisiou ďalej, konečná dohoda však zatiaľ nie je na stole. Ak nový legislatívny návrh vstúpi definitívne do platnosti, Slovensko bude musieť dôkladne zvážiť svoju ďalšiu energetickú stratégiu vrátane diverzifikácie zdrojov a dodávateľov, aby minimalizovalo ekonomické dopady na občanov krajiny.
