Slovenské domácnosti vstupujú do jesene s pocitom, že peňazí majú citeľne menej, hoci ich príjmy sa na papieri zásadne nezmenili. Index finančného zdravia oPeniazochindex klesol v treťom štvrťroku 2025 prvýkrát pod hranicu 50 bodov, na 49,92 bodu, čo signalizuje, že nálada ľudí sa láme a obavy z budúcnosti výrazne silnejú.
Prieskum, ktorý vznikol v spolupráci s agentúrou ResSOLUTION Group, ukazuje, že Slovensko prežíva najrýchlejšie zhoršenie finančnej pohody od začiatku merania koncom roka 2024. Nejde pritom len o pocity, ale aj o reálne problémy s mesačným rozpočtom. Zber dát prebiehal v septembri, keď už verejnosť poznala konkrétne parametre vládneho konsolidačného balíčka, vyššie odvody a plánované zvýšenie DPH.
Budúcnosť vyzerá tmavšie
Najväčší otras zaznamenal subindex ekonomického optimizmu. Ten sa prepadol o 3,55 bodu na 41,79 bodu, čo je doterajší rekord. Najsilnejší nárast pesimizmu hlásia mladí vo veku 18 až 24 rokov, ktorí si už dnes nevedia predstaviť, ako si raz zabezpečia bývanie. Podľa Lucie Vlčkovej z ResSOLUTION Group sa mladí obávajú rastúcich nákladov na nájomné a energie, zatiaľ čo ľudia v preddôchodkovom veku sa boja, či zvládnu udržať si aktuálnu životnú úroveň po odchode z práce.
Podobný obrat nastal aj medzi vysokoškolsky vzdelanými obyvateľmi veľkých miest. Skupina, ktorá sa ešte donedávna považovala za finančne nadpriemernú, dnes čoraz častejšie hovorí o tom, že sa cíti skôr blízko k chudobe. Môžu síce zarábať viac než priemer, no náklady na bývanie, školné, mobilitu a každodenné služby im z rozpočtu ukrajujú tak veľa, že im ostáva menej priestoru na úspory a rezervu.
Cítime väčšiu tieseň než ukazujú čísla
Subindex ekonomickej atmosféry, ktorý zachytáva subjektívny pocit z aktuálnej situácie, klesol o 1,66 bodu. Ľudia teda vnímajú, že ich finančný život sa zhoršuje, pričom mladí sú vo svojom hodnotení najkritickejší. Často deklarujú, že z príjmu nevedia ušetriť takmer nič, sú frustrovaní z platov a vidia obmedzené možnosti kariérneho rastu, najmä mimo Bratislavy a niekoľkých ďalších veľkých miest.
Zaujímavý kontrast prináša subindex ekonomického zdravia, ktorý sleduje reálne ukazovatele ako výšku príjmov a zadlženosť. Ten klesol len mierne, o 0,68 bodu, na 62,42 bodu, a zostáva najsilnejšou časťou celého indexu. Dáta naznačujú, že objektívne parametre zatiaľ držia, zároveň však narastá podiel domácností, ktoré priznávajú, že majú problém vyjsť od výplaty k výplate a splácať existujúce úvery bez omeškania.
Pre rodiny z toho vyplýva, že by mali prejsť do režimu zvýšenej finančnej opatrnosti. Štát od januára zavádza kroky, ktoré znížia čisté príjmy a súčasne zdražia časť tovarov a služieb, preto je nevyhnutné, aby domácnosti prehodnotili svoje rozpočty. Finančný manažér portálu oPeniazoch.sk Michal Pobeha upozorňuje, že čakanie na štátne kompenzácie môže byť nebezpečné, keďže verejné financie sú už teraz pod tlakom.
Rezerva a dlh, dva kľúčové kroky
Odborníci odporúčajú, aby domácnosti začali detailne sledovať, kam odchádzajú ich peniaze, a to aspoň počas niekoľkých mesiacov. Pričom výdavky sa oplatí rozdeliť na nevyhnutné a odložiteľné. Prieskumy dlhodobo ukazujú, že veľa peňazí končí v predplatných službách, ktoré ľudia nevyužívajú, v impulzívnych online nákupoch a v plytvaní potravinami. Už jednoduché zrušenie nepotrebných služieb môže uvoľniť desiatky eur mesačne.
Neprehliadnite
Ušetrené sumy by mali smerovať k tvorbe finančnej rezervy, ideálne vo výške 3 až 6 mesačných výdavkov. Takzvaný železný vankúš chráni pred nutnosťou siahať po drahých pôžičkách pri poruche auta alebo náhlej strate práce. Súčasne je dôležité riešiť existujúce dlhy, najmä prečerpané účty, kreditné karty a nevýhodné spotrebné úvery. Ak má človek viac takýchto záväzkov, môže zvážiť ich spojenie do jedného úveru s nižšou splátkou.
Samotné šetrenie má však hranice, ľudia preto čoraz častejšie hľadajú spôsob, ako si zvýšiť príjem. Či už ide o zmenu zamestnania, rekvalifikáciu, alebo legálny vedľajší zárobok, vyššia kvalifikácia a lepšie platená práca predstavujú jedinú dlhodobo udržateľnú cestu k zlepšeniu životnej úrovne. Otvorenou otázkou zostáva, či ekonomika vytvorí dosť kvalitných pracovných miest pre tých, ktorí sú ochotní urobiť tento krok.
Ak sa podarí skombinovať väčšiu finančnú disciplínu s aktívnym prístupom k vlastnej kariére, dnešné napäté obdobie môže časť domácností zvládnuť bez zásadných otrasov. Ak však prevládne pasivita a rezignácia, rozdiel medzi nákladmi a príjmami sa môže aj v roku 2026 ďalej prehlbovať a finančný stres sa stane novým normálom.
