Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) predstavil novú legislatívnu iniciatívu, podľa ktorej by pracovníci, vykonávajúci náročnú fyzickú prácu, mohli získať právo odísť do dôchodku skôr než ostatné profesie. Táto zmena by zvýhodnila zamestnancov v profesiách, ktoré sú fyzicky náročné a spojené s rizikom neskorších zdravotných komplikácií. Cieľom ministra je upraviť dôchodkový systém tak, aby lepšie reflektoval fyzickú záťaž rôznych typov zamestnaní.
Aktuálny systém a plánované úpravy veku odchodu do dôchodku
Momentálne sa na Slovensku stanovuje dôchodkový vek systémom, ktorý zohľadňuje najnovšie demografické prognózy, predovšetkým očakávanú dĺžku života. Podľa súčasných pravidiel sa každých päť rokov prepočítava nový dôchodkový vek, na základe čoho generácia narodená v roku 1967 pôjde do penzie vo veku 64 rokov a 1 mesiaca, ak nemá deti. Každé vychované dieťa pritom znižuje dôchodkový vek o šesť mesiacov; maximálne až do hranice 18 mesiacov pri troch a viac deťoch.
Pôvodne už existoval dôchodkový strop, ktorý Slovensko zaviedlo v roku 2019, kedy bol vek odchodu do penzie fixne obmedzený na 64 rokov. Tento strop bol však neskôr zrušený kvôli obavám z dlhodobo neudržateľných finančných tlakov spôsobených starnutím populácie. Nová legislatívna iniciatíva ministra Tomáša tak nadväzuje na niekdajšiu prax a zároveň reflektuje potrebu lepšie zohľadniť rozdielne podmienky zamestnancov pracujúcich v rôznych profesiách – najmä vo fyzicky náročných odvetviach.
Ekonomické dôsledky a varovania analytikov
Odborníci, vrátane demografa Borisa Vaňa, upozorňujú na potenciálne negatívne ekonomické dôsledky takejto reformy. Zavedenie dôchodkového stropu, ktorý umožní skôr odísť do penzie zamestnancom z ťažkých fyzických profesií, môže viesť k nedostatku pracovnej sily na trhu práce. Toto riziko je o to výraznejšie vzhľadom na súčasné demografické trendy a predpokladaný nárast počtu dôchodcov v pomere k aktívnej pracovnej sile.
Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster uvádza, že jeden zo spôsobov zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti systému by mohol spočívať vo zvýšení sociálnych odvodov pre rizikovejšie odvetvia. Takéto opatrenie by mohlo čiastočne eliminovať obavy z možných finančných výpadkov Sociálnej poisťovne, ktoré by vznikli skorším odchodom časti zamestnaneckej populácie do dôchodku.
Experti zdôrazňujú, že zavedenie novej kategorizácie profesií, na ktoré sa bude dôchodkový strop vzťahovať, bude vyžadovať jasnú definíciu a precízne sledovanie pracovných podmienok zamestnancov. Aktuálne štát podľa odborníkov nedisponuje kompletnými údajmi o pracovných činnostiach jednotlivcov počas celého obdobia ich kariéry, čo môže vážne komplikovať presné zacielenie pripravovanej legislatívy.
Zahraničné vzory a plánované opatrenia na Slovensku
Zámer ministra Tomáša sa údajne opiera aj o skúsenosti zo susednej Českej republiky, kde podobný systém zacielený na skrátený dôchodkový vek pre fyzicky náročné profesie už bol implementovaný. Podobne ako v českom modeli by malo nové slovenské nastavenie zohľadňovať zamestnania, ktoré sú výrazne zaťažujúce pre zdravie pracovníkov – ako sú stavebníctvo, hutnícky priemysel, ťažobný priemysel či opatrovateľské služby.
Ministerstvo súčasne uvádza, že hlavným cieľom tejto reformy je lepšia adresnosť dôchodkového systému. Do praxe má byť zavedené v opatrení, ktoré by jasne rozlišovalo medzi profesiami s vysokou fyzickou záťažou na jednej strane a administratívnymi či inými menej náročnými typmi zamestnaní na strane druhej. Minister zároveň priznáva potrebu nastaviť rovnováhu medzi sociálnou spravodlivosťou systému a finančnými možnosťami štátu, aby sa predišlo riziku ohrozenia dôchodkových financií.
Neprehliadnite
O konečnej podobe návrhu sa bude ešte diskutovať v rámci vládnej koalície a sociálnych partnerov. Minister Tomáš však plánuje legislatívnu iniciatívu čoskoro predstaviť v parlamente, pričom cieľom zmeny by malo byť lepšie prispôsobenie dôchodkového systému realite pracovného života tisícov Slovákov.
