Hoci svetová ekonomika aktuálne čelí zvýšenej neistote, slovenský finančný sektor ostáva zatiaľ stabilný a dobre pripravený na prípadné externé šoky. Podľa aktuálnej správy Národnej banky Slovenska (NBS), ktorú zverejnil denník Teraz.sk, sú domáce banky zdravé, disponujú vysokou kapitálovou primeranosťou a zvládajú aj náročnejšie scenáre. Napriek tomu centrálna banka upozorňuje na prítomnosť viacerých významných rizík, ktoré by mohli budúcu stabilitu finančného odvetvia vážne ohroziť.
Tri kľúčové riziká ohrozujú stabilitu sektora
Prvým závažným rizikom je eskalujúce napätie v medzinárodnom obchode podnietené návrhmi na výrazné zvýšenie obchodných ciel medzi veľkými ekonomikami. Potenciálne dvoj- až trojciferné clá by podľa analytikov výrazne obmedzili svetový obchod, čo by sa dotklo aj Slovenska. Keďže slovenská ekonomika je silne exportne orientovaná, obchodné vojny by mohli negatívne ovplyvniť jej hospodársky rast. Aj keď aktuálne údaje nenaznačujú príchod recesie, riziko ďalšieho spomalenia už i tak mierneho rastu ekonomiky ostáva vysoké.
Druhé riziko súvisí priamo s rastúcou nestabilitou svetových finančných trhov. Ich vysoká volatilita v súčasnosti pripomína situáciu, akú investori zažili počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Prudké výkyvy cien aktív znamenajú neistotu najmä pre investorov v podielových a dôchodkových fondoch, ktorých aktíva môžu byť negatívne zasiahnuté.
Tretím hlavným ohrozením je problematická situácia slovenských verejných financií. Slovensko patrí k štátom Európskej únie s najvyššími deficitmi štátneho rozpočtu. V správe sa uvádza, že pre trvalú udržateľnosť a dlhodobú stabilitu je potrebné pokračovať v konsolidácii rozpočtu a uskutočňovať opatrenia na zlepšenie hospodárenia štátu.
Oblasť bývania opäť ožíva, firmy sú však opatrné
Správa NBS tiež upozornila na výrazné oživenie na trhu s bývaním po predchádzajúcich dvoch relatívne slabých rokoch. Banky zaznamenali rast objemu nových hypotekárnych úverov, čo sprevádza aj zvýšenie cien nehnuteľností. Priemerný medziročný rast cien bytov a domov dosiahol až 12 percent, čo nie je priaznivá informácia pre mnohých potenciálnych záujemcov o vlastné bývanie.
Zložitejšia situácia je zaznamenaná v oblasti úverovania podnikateľského sektora. Hoci firmy po minuloročnom poklese začali opäť prejavovať záujem o podnikateľské úvery, oživenie je zatiaľ nerovnomerné a viac sústredené medzi malé a stredné podniky. Segment komerčných nehnuteľností stále pretrváva v útlme, a to aj napriek čiastočnej stabilizácii ekonomického prostredia.
Kapitálová pripravenosť bánk zostáva vysoká, poisťovne ziskovo slabšie
Z pozitívnych správ možno vyzdvihnúť nízku mieru nesplácaných úverov, ktorá sa dlhodobo drží na stabilných úrovniach. Kapitálová primeranosť slovenských bánk zostáva robustná a v záverečných záťažových testoch neklesla pod úroveň 19 percent. Banky tak majú dostatočné rezervy na pohltenie aj výraznejších ekonomických šokov. Situáciu však komplikuje nižšia ziskovosť domácich bánk, ktorú v poslednom období výrazne ovplyvnilo zavedenie bankového odvodu.
Poisťovne na Slovensku vykazujú v súčasnosti stabilné kapitálové rezervy, no ich ziskovosť medziročne poklesla, predovšetkým kvôli vyšším nárokom na výplaty poistných udalostí v segmente neživotného poistenia. Opačný trend však nastal v oblasti životného poistenia, kde poisťovne dosahujú priaznivé výsledky. Dôchodkové a podielové fondy napriek minuloročnému silnému rastu čelia zvýšenej neistote vyplývajúcej z už spomínanej volatility na svetových finančných trhoch.
Neprehliadnite
V reakcii na uvedené skutočnosti Národná banka Slovenska plánuje v najbližšom období zachovať súčasné nastavenie makroprudenciálnych opatrení. Nepripravujú sa tak žiadne zmeny v oblasti kapitálových požiadaviek alebo limitov pre úverovanie. Opatrný a stabilný prístup centrálna banka označila za najvhodnejší vzhľadom na aktuálne a očakávané riziká.
