Minimálna mzda na Slovensku sa v roku 2026 zvýši na 919 eur, pričom táto suma predstavuje presne 60 % priemernej mzdy z roku 2023. Jej výška bola vypočítaná prostredníctvom automatu, ktorý sa využíva v prípadoch, keď zástupcovia odborov a zamestnávateľov nedosiahnu vzájomnú dohodu. Napriek rastúcej hodnote mzdy odborári upozorňujú, že skutočný ekonomický význam zvýšenia bol často limitovaný vysokou infláciou v posledných rokoch.
Odborári upozorňujú na bariéry rastu platov
Hoci minimálna mzda na Slovensku v nedávnej minulosti dynamicky rástla, jej úroveň zostáva stále pod priemerom Európskej únie. Významným problémom pritom podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) zostáva fakt, že reálna kúpna sila platov stagnovala alebo dokonca mierne klesala. KOZ zdôrazňuje potrebu komplexnejšieho prístupu, pričom výpočet automatickej výšky mzdy by mal byť iba základom, od ktorého sa odvíja ďalšia diskusia.
Okrem toho podľa odborárov existujú na Slovensku stále bariéry, ktoré bránia rýchlejšiemu rastu platov a zbližovaniu sa s ekonomikami západoeurópskych krajín. Otázka výšky minimálnej mzdy pritom nie je iba o zvyšovaní mesačných výplat. Týka sa aj dlhodobejších aspektov, ako sú výška dôchodkov, zdravie verejných financií, konkurencieschopnosť hospodárstva, celková produktivita a sociálna udržateľnosť.
Posilňovanie odborov môže Slovensku pomôcť
Jedným z argumentov, ktoré sa pravidelne objavujú v súvislosti s navyšovaním minimálnej mzdy, je tvrdenie, že prílišné zvyšovanie minimálnej mzdy môže poškodiť ekonomiku Slovenska. S týmto tvrdením KOZ nesúhlasí a poukazuje na význam posilňovania odborov a kolektívneho vyjednávania. Práve zvýšenie úlohy odborových organizácií môže podľa zväzov prispieť k zlepšeniu pracovných podmienok a spravodlivejšej mzdovej politike.
V niektorých ekonomických sektoroch na Slovensku sa však v posledných rokoch zaznamenalo oslabenie vplyvu odborov. KOZ preto považuje za nevyhnutnosť zavádzať nové prístupy vo vyjednávaní. Ako možnosti uvádza napríklad uzatváranie širších sektorových dohôd či rozširovanie záväznosti tzv. kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na väčší počet zamestnávateľov. Tieto kroky by mohli pomôcť Slovensku výraznejšie priblížiť sa k mzdovým štandardom vyspelých krajín Európskej únie.
Reálna hodnota mzdy zostáva nízka
Aj keď nárast minimálnej mzdy je každoročne istý, slovenskí spotrebitelia v súčasnosti čelia nižšej kúpnej sile ako v minulých rokoch. Posledné mesiace roka boli podľa údajov Štatistického úradu SR náročné pre mnohých maloobchodníkov, ktorí zaznamenali pokles tržieb. Analytici predpokladajú, že tento trend nižších tržieb v maloobchodnom sektore bude pokračovať. To všetko aktualizuje diskusie o vzťahu rastu minimálnej mzdy ku skutočnej ekonomickej situácii obyvateľstva.
Napriek tomu KOZ zdôrazňuje flexibilnejší prístup k stanovovaniu platovej politiky, ktorý nebude spolupracovať len s hranicou automaticky vypočítanej minimálnej mzdy. Tá by podľa názoru odborárov mala byť len základom, od ktorého možno vyjednávať o zohľadnení reálnych životných nákladov, cien bývania a podmienok dôstojného života. Práve posilňovanie sociálneho dialógu a odborov je kľúčom k riešeniu nízkych platov a sociálnych nerovností na Slovensku.
Zároveň platí, že otázka minimálnej mzdy bude aj v najbližších rokoch dôležitou súčasťou ekonomických a sociálnych debát na Slovensku. Jej výška ovplyvní nielen finančnú situáciu zamestnancov, ale aj celkovú konkurencieschopnosť krajiny a jej schopnosť vyrovnať sa ekonomicky vyspelejším regiónom Európskej únie.
