Podľa najnovšej hospodárskej prognózy Európskej komisie sa slovenská ekonomika nachádza na prahu trojročného obdobia pomalého rastu. Vývoj reálneho HDP naznačuje, že Slovensko bude od roku 2025 zaostávať za väčšinou krajín EÚ aj eurozóny. Nasledujúce roky tak budú charakterizované kombináciou slabého rastu, stúpajúceho dlhu a ťažkostí v oblasti exportu a spotreby.
Ekonomický rast zaťažujú externé a domáce faktory
V roku 2025 sa predpokladá rast ekonomiky iba o 0,8 %, čo predstavuje výrazné spomalenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Slovensko sa podľa rebríčka krajín EÚ umiestni na 18. mieste a obsadí štrnáste miesto medzi krajinami eurozóny, čo ju radí pod priemer menovej únie. Tento slabý výkon sa spája s kombináciou geopolitickej neistoty, obchodných bariér a domácej fiškálnej konsolidácie. Zavedenie vyššej DPH na začiatku roka 2025 oslabí spotrebiteľský dopyt, zatiaľ čo americké clá zasiahnu export priemyselného sektora, najmä automobilový priemysel.
V nasledujúcom roku dôjde iba k miernemu zlepšeniu. Rast HDP sa očakáva na úrovni 1,0 %, krajina však v rebríčku krajín EÚ klesne na 22. miesto a v eurozóne na 16. priečku. Fiškálna konsolidácia, spojená s vyššími daňami a úspornými opatreniami, bude naďalej tlmiť súkromnú spotrebu aj investičnú aktivitu. Automobilový priemysel čelí výzvam v podobe oslabenia konkurencieschopnosti na americkom trhu, čo môže prehĺbiť problémy v sektore. V roku 2027 sa očakáva mierne zrýchlenie rastu na 1,4 %, vďaka čiastočnému zlepšeniu globálneho dopytu a spusteniu novej automobilky, čo však stále zanecháva Slovensko v skupine krajín so slabým rastom.
Inflácia a verejné financie pod tlakom
Inflačný vývoj v najbližších rokoch bude pre slovenské domácnosti dôležitým ukazovateľom. Harmonizovaná inflácia dosiahne v roku 2025 úroveň 4,2 %, najmä kvôli zvýšeniu DPH a pretrvávajúcemu tlaku cien energií. V roku 2026 sa len mierne zníži na 4,1 %, pričom v roku 2027 sa očakáva ďalšie zmiernenie na 3,2 %, čo by mohlo prispieť k zlepšeniu reálnych príjmov. Napriek tomu budú domácnosti naďalej opatrné pri väčších nákupoch, keďže vysoké dane budú znižovať ich disponibilný príjem.
Deficit verejných financií sa má znížiť z 5,0 % HDP v roku 2025 na 4,6 % v roku 2026, avšak následne v roku 2027 narastie na 5,3 %. Tento vývoj je spôsobený kombináciou rastúcich investícií do obrany, spolufinancovania projektov z európskych zdrojov a stále slabého ekonomického rastu. Verejný dlh má narásť z 61,9 % HDP v roku 2025 na 66,9 % HDP v roku 2027, čo zvýši riziko negatívnej reakcie zo strany ratingových agentúr a investorov.
Napätý trh práce a stagnujúce mzdy
Trh práce by mal zostať relatívne stabilný, napriek slabému ekonomickému rastu. Miera nezamestnanosti sa má v roku 2025 zvýšiť na 5,4 %, avšak počty voľných pracovných miest naznačujú, že firmy si budú snažiť udržať pracovnú silu prostredníctvom prílivu zahraničných zamestnancov. Očakáva sa, že nezamestnanosť stúpne na 5,6 % v rokoch 2026 a 2027, kedy sa slabší dopyt prejaví na reálnom znížení príjmových možností zamestnancov.
Reálne mzdy budú v roku 2026 klesať, keďže rast miezd nebude schopný kompenzovať infláciu. Mierne zlepšenie by mohlo nastať v roku 2027, spolu s očakávaným poklesom cenového tlaku. Spotreba domácností však ostane utlmená, keďže kombinácia vyšších daní a pomalého rastu odmien bude brániť výraznejšiemu oživeniu dopytu na vnútornom trhu.
Prognózy Európskej komisie naznačujú, že nasledujúce tri roky budú pre Slovensko ekonomicky náročné. Kombinácia vnútorných fiškálnych opatrení, slabšieho globálneho rastu a zvýšených daní bude formovať obdobie mierneho, ale plného neistôt, rastu.
