Takmer 60 percent pracujúcich na Slovensku verí, že si v nasledujúcom roku finančne polepší. Vyplýva to z najnovšieho JobsIndex prieskumu spoločnosti Alma Career Slovakia, na ktorom sa zúčastnilo viac ako tisíc zamestnaných ľudí. Tretina opýtaných jednoznačne počíta so zvýšením mzdy, ďalšia štvrtina túto možnosť aspoň pripúšťa. Nálada na trhu práce je teda skôr zdržanlivá, nie výrazne pesimistická.
V porovnaní s Českou republikou sú však očakávania Slovákov slabšie. Ako upozornil spravodajský portál agentúry SITA, u našich západných susedov predpokladajú rast mzdy takmer dve tretiny pracujúcich. Rozdiel tak naznačuje, že slovenskí zamestnanci sa po období vysokej inflácie pozerajú na možný posun v príjmoch s väčšou opatrnosťou.
Kto verí v zvýšenie mzdy
Očakávania nie sú rovnomerné vo všetkých častiach trhu práce. Približne 12 percent respondentov považuje zvýšenie platu za málo pravdepodobné, čo naznačuje, že v niektorých segmentoch je priestor na rast obmedzený. Najoptimistickejšie sú technicky zamerané profesie, teda technické „biele goliere“, kde ľudia často disponujú žiadanými špecializovanými zručnosťami.
Pomerne pozitívne sa na budúci rok pozerajú aj zamestnanci v školstve a zdravotníctve. Až 71 percent z nich rast platu buď očakáva, alebo ho aspoň nevylučuje. Na opačnom konci spektra stoja pracovníci v službách a v obchode, kde v možnosť vyššieho zárobku verí len niečo vyše polovice opýtaných. Rozdiely medzi odvetviami tak zostávajú výrazné.
Umiernené očakávania, slabá inflácia
Medzi zamestnancami, ktorí s rastom mzdy počítajú, prevláda skôr striedmy pohľad. Takmer polovica predpokladá, že sa ich plat zvýši najviac o 5 percent. Približne tretina dúfa v nárast v rozpätí 6 až 10 percent. Vyplýva z toho, že časť ľudí sa pripravuje na skôr menšie úpravy, ktoré majú pokryť aspoň časť zdražovania.
Produktový manažér portálu Platy.sk Miroslav Dravecký uviedol, že takéto predstavy zodpovedajú aktuálnemu stavu ekonomiky. Predpokladaná inflácia sa v súčasnosti pohybuje približne na úrovni 4 percent a v roku 2026 by mala klesnúť asi na 3 percentá. Firmy budú podľa neho prispôsobovať mzdy práve týmto číslam. V súkromnom sektore preto bude pre mnohé podniky náročné ísť pri plošných úpravách nad 5 percent, pričom výnimkou majú zostať najviac kvalifikované profesie s nedostatkom pracovníkov.
Päť percent zamestnancom nestačí
Hoci veľká časť ľudí očakáva skôr menší rast, samotné navýšenie o 5 percent väčšina považuje za nedostatočné. Respondenti, ktorí rátajú so spodnou hranicou nárastu, by často uvítali skôr 10 až 15 percent, prípadne ešte výraznejší posun nad 20 percent. Najkritickejšie tieto rozdiely vnímajú zamestnanci v školstve a zdravotníctve, kde dlhodobo pretrvávajú nízke mzdy v porovnaní s náročnosťou práce.
V skupine, ktorá dúfa v zvýšenie nad 5 percent, je celková spokojnosť citeľne vyššia. Viac ako polovica z nich vníma takýto rast ako primeraný. Ľudia, ktorí by potrebovali ešte väčšie navýšenie, najčastejšie hovoria o približne 20-percentnom skoku. Ide predovšetkým o zamestnancov s najnižšími príjmami, medzi ktorými majú opäť výrazné zastúpenie pracovníci verejných služieb.
Neprehliadnite
Miroslav Dravecký zároveň upozorňuje, že takýto skokový nárast je pri bežnej úprave mzdy málo realistický. V praxi sa podobné zvýšenie podľa neho zvyčajne dosiahne len vtedy, keď zamestnanec prejde na kvalifikovanejšiu pozíciu alebo získa podstatne väčší rozsah zodpovednosti. Aktuálny prieskum tak potvrdzuje, že očakávania ľudí sa čoraz viac odvíjajú od možností ekonomiky aj situácie v konkrétnom odvetví.
