Vládna strana Smer-SD nedávno prezentovala sériu grafov, ktorými chcela verejnosť presvedčiť o úspechoch svojho vládnutia od roku 2006. Podľa predstaviteľov strany tieto grafy demonštrujú „hmatateľné výsledky“, vrátane nárastu HDP, miezd, dôchodkov, výstavby diaľnic a poklesu nezamestnanosti. Analýza týchto ukazovateľov však po porovnaní so susednými krajinami EÚ ponúka výrazne odlišný obraz. Ukazuje sa, že Slovensko rástlo podobne ako ostatné krajiny v regióne, no v mnohých parametroch zaostáva.
Priemerné mzdy: Slovensko na chvoste
Priemerná hrubá mzda na Slovensku vzrástla z 622 eur v roku 2006 na 1 654 eur v druhom štvrťroku 2025. Hoci ide o nárast 2,6-násobok, porovnanie v rámci regiónu ukazuje, že Slovensko je dnes posledné medzi sledovanými krajinami. V Poľsku, Chorvátsku a Česku už priemerné mzdy presiahli 2 000 eur, a dokonca aj Maďarsko, ktoré malo tradične podobnú úroveň ako Slovensko, nás predbehlo približne o 100 eur. Pozoruhodný je posun Rumunska, ktoré v roku 2006 vykazovalo priemernú mzdu len okolo 325 eur, no dnes dosahuje 1 825 eur. Na druhej strane, čistá mzda, zohľadňujúca daňové a odvodové zaťaženie, zostáva pre Slovákov relatívne priaznivejšia.
Pri reálnych mzdách, teda hodnotách očistených o infláciu, rástlo Slovensko o 58 %, no Rumunsko a Poľsko dosiahli viac ako dvojnásobný nárast. Maďarsko rovnako prekonalo Slovensko, pričom Česko a Chorvátsko síce rástli pomalšie, no štartovali z vyššej úrovne.
Diaľnice a dôchodky: Nesplnené očakávania
Výstavba diaľnic bola jedným z kľúčových bodov, na ktoré Smer kládol dôraz. Strana udáva, že za 19 rokov stúpol počet kilometrov diaľnic takmer trojnásobne, no reálne dáta Slovenskej správy ciest ukazujú nárast len z 487 km na 862 km, čo predstavuje len 77 %, teda ani nie dvojnásobok. Slovensko tak zaostáva za všetkými susednými krajinami v regióne, vrátane Poľska a Rumunska, ktoré v tomto období zaznamenali omnoho intenzívnejšiu výstavbu.
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku narástol z 273 eur v roku 2006 na 702 eur v roku 2024. Hoci ide o významný nárast, porovnaním s Českom, kde dôchodok vzrástol z 288 eur na 823 eur, vidno značný rozdiel. Český dôchodca dnes dostáva takmer o 140 eur viac ako slovenský.
Rast verejného dlhu: Zanedbaný ukazovateľ
Jedným z dôležitých faktorov, ktoré Smer vo svojej analýze nezahrnul, je výrazné zvýšenie verejného dlhu. Z úrovne 31,5 % HDP v roku 2006, ktorá patrila medzi najnižšie v regióne, narástol dlh takmer na 60 % HDP v roku 2024. Kým ďalšie krajiny regiónu dokázali svoj dlh stabilizovať alebo znižovať, Slovensko patrilo medzi najrýchlejšie zadlžujúce sa krajiny, a to aj v období dobrého hospodárskeho rastu.
Výrazne rastúce náklady spojené s obsluhou dlhu zároveň ohrozujú budúce investície a znižujú priestor na financovanie verejných služieb či infraštruktúry. To znamená, že peniaze, ktoré by mohli ísť na modernizáciu škôl, zvýšenie platov vo verejnom sektore alebo výstavbu diaľnic, sa namiesto toho spotrebujú na splácanie úrokov zo starých dlhov.
Aktuálna výška zadlženia navyše Slovensko pripravuje o fiškálnu flexibilitu. V prípade budúcich kríz, akými bola pandémia COVID-19 alebo energetická kríza, by vysoký dlh obmedzil schopnosť štátu reagovať a poskytovať pomoc, čím by sa negatívne následky mohli výrazne prehĺbiť.
Neprehliadnite
Hoci údaje prezentované stranou Smer-SD na prvý pohľad ukazujú ekonomický rast, podrobná analýza odhaľuje, že krajina v mnohých ohľadoch zaostáva za regiónom. Nielenže Slovensko má najnižšiu priemernú mzdu medzi sledovanými štátmi, no výrazne ho obmedzuje aj rastúce zadlženie. Porovnanie s ostatnými krajinami ukazuje, že bez zmeny v prioritizácii investícií a fiškálnej disciplíny bude zaostávanie Slovenska ešte výraznejšie.
