Minister školstva Tomáš Drucker oznámil, že rezort školstva bude musieť v rámci vládnej konsolidácie nájsť vnútorné úspory vo výške 55 miliónov eur. Tieto škrty sa dotknú nielen administratívy ministerstva, ale aj niektorých kompenzačných príspevkov pre učiteľov. Opatrenia sú súčasťou širšieho plánu vlády na zníženie výdavkov verejnej správy o viac ako pol miliardy eur, pričom rovnaké úspory sa očakávajú aj od samospráv.
Školstvo musí prekročiť pôvodné úspory
Minister Tomáš Drucker zdôraznil, že školstvo bude musieť nájsť úspory vo výške 55 miliónov eur navyše k už plánovaným 125 miliónom. Celková výška šetrení vychádza z dohody vlády, podľa ktorej majú všetky rezorty spoločne dosiahnuť úspory v hodnote 180 miliónov eur. V školstve budú tieto škrty čiastočne realizované zmenou kompenzačných príspevkov učiteľom, pričom tieto príspevky budú zrušené v regiónoch s nižšími rozdielmi v platoch oproti iným profesiám. Zostanú však zachované v lokalitách s vyššími životnými nákladmi, ako sú Bratislava, Trnava a Košice.
Ďalšie úspory sa majú dosiahnuť efektívnym riadením prostriedkov na úrovni riaditeľov škôl a škrtmi v samotnej administratíve ministerstva. Na ústredí by sa mali náklady znížiť až o desať percent, čo bude zahŕňať aj redukciu počtu pracovníkov a úspory na službách, tovaroch a zahraničných cestách.
Rozpočtové opatrenia ovplyvnia aj samosprávy
Opatrenia na konsolidáciu verejných financií sa nezaobídu bez účasti samospráv, ktorým bolo priradené nájsť úspory vo výške 130 miliónov eur. Tieto prostriedky sa majú získať obmedzením podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose z dane z príjmov fyzických osôb. Rovnako sa plánuje zmrazenie platov vo verejnej správe, ktoré by malo priniesť ďalších 160 miliónov eur a škrty vo výdavkoch na ministerstvách a úradoch vo výške 375 miliónov eur.
Napriek oficiálnym vyjadreniam vlády, opozícia kritizuje, že takýto prístup poškodí najmenej rozvinuté regióny. Poslanec Marek Lackovič upozornil, že premenovanie týchto okresov na „prioritné“ neprináša konkrétne finančné zlepšenie, keďže ich pridelené prostriedky stagnujú napriek inflácii.
Dlhodobé riziká pre kvalitu vzdelania
Škrty v školstve majú skeptikov aj medzi odborníkmi, ktorí varujú pred vážnymi dôsledkami pre budúcnosť krajiny. Investície do vzdelania sa nepovažujú iba za bežné výdavky, ale za rozhodujúce prvky pre ekonomickú a spoločenskú stabilitu. Zníženie financií môže spôsobiť modernizačné meškanie, nedostatok potrebných učebných pomôcok, a ďalšie problémy so stavom školských budov.
Úspory môžu tiež znížiť atraktívnosť učiteľského povolania a odviesť mladé talenty na štúdium a prácu do zahraničia. Kombinácia nižšej motivácie učiteľov a menej kvalitného vzdelania môže viesť k slabšej príprave absolventov, čím Slovensko riskuje svoju budúcu konkurencieschopnosť a ekonomický rast.
Okrem negatívnych ekonomických následkov škrty prenášajú bremeno aj na spoločenskú úroveň, keďže rodiny budú nútené hľadať alternatívy v podobe drahých súkromných škôl alebo zahraničného vzdelania. Tento trend môže posilniť sociálne nerovnosti a prehlbiť odliv mozgov z krajiny, čo v konečnom dôsledku oslabí Slovensko vo všetkých oblastiach spoločenského života.
