Štatistiky Eurostatu naznačujú, že Slováci strávia čoraz viac rokov svojho života prácou. Priemerný pracovný cyklus sa predlžuje, čo znamená nárast oproti minulým rokom. Napriek tomu však rastúci pracovný čas nie vždy vedie k vyššiemu finančnému komfortu. V priemere Slováci pracujú dlhšie ako Taliani, ale menej ako Švédi, čo podčiarkuje značné rozdiely medzi krajinami Európskej únie.
Pracovný čas Slovákov sa predlžuje
V priebehu jedného desaťročia sa priemerný počet rokov, ktoré Slováci venujú práci, zvýšil z 34,8 roka v roku 2014 na 37,2 roka v roku 2024. Na európskej úrovni to však nie je najvyššie číslo. Najviac pracujú Holanďania a Švédi, ktorí počas života odpracujú viac ako 43 rokov. Dáni a Estónci sa k nim taktiež radia. Hoci tieto krajiny dosahujú rekordné hodnoty, ich týždenný pracovný čas je výrazne kratší. Priemerne tam ľudia pracujú 30 hodín týždenne, zatiaľ čo na Slovensku je to 37,6 hodiny týždenne. To značí, že pracovná intenzita u nás zostáva vyššia, napriek kratším pracovným cyklom vo viacerých prípadoch.
Krajiny ako Rumunsko alebo Taliansko majú podstatne nižšie nároky na počet odpracovaných rokov. Priemerne tam zamestnanci pred odchodom na dôchodok odpracujú iba 33 rokov, čo je takmer o desať rokov menej ako na Slovensku. Taktiež Grécko znázorňuje špecifický prípad, kde pracuje len 55 % populácie, avšak tí, ktorí prácu vykonávajú, často trávia na pracovisku viac ako 40 hodín týždenne.
Budúcnosť práce: viac zmien a adaptácií
Pokiaľ ide o pracovný cyklus, odborníci varujú, že jeho dĺžka naďalej porastie. S predlžovaním priemernej dĺžky života a postupným posúvaním dôchodkového veku sa očakáva, že každý rok pribudne k pracovnej náplni jeden až dva mesiace. Pre dnešnú mladšiu generáciu to znamená vyhliadky na odrobenie približne 43 rokov, obdobie, ktoré je aktuálne charakteristické skôr pre krajiny na severe Európy.
Dlhší pracovný život so sebou zároveň prináša potrebu častejšieho striedania zamestnávateľov či dokonca úplnej zmeny profesie. Dynamický vývoj pracovného trhu, technologické inovácie a zánik niektorých povolaní nútia zamestnancov prispôsobovať sa nepredvídateľným okolnostiam, ako sú prepúšťania alebo transformácie odvetví. Podľa odborníkov by Slováci mali byť pripravení na ďalšie výzvy, medzi ktoré patrí rastúca potreba rekvalifikácie v rôznych fázach kariéry.
Na záver sa očakáva, že pracovný trh na Slovensku výrazne ovplyvnia globálne trendy. Moderné pracovné modely, digitalizácia a starnutie populácie budú hrať kľúčovú úlohu v transformácii slovenského zamestnaneckého prostredia v nasledujúcich dekádach.
