Lídri Európskej únie na júnovom samite jednoznačne zdôraznili potrebu posilniť konkurencieschopnosť a prehĺbiť integráciu jednotného trhu. Vo štvrtok 26. júna krátko pred polnocou schválili konkrétne závery, ktoré majú zabezpečiť dlhodobú prosperitu a sociálnu stabilitu v celej EÚ, pričom venovali osobitnú pozornosť energetickému sektoru a výkonom ekonomiky menších členských krajín ako je Slovensko.
Smerovanie k silnejšej ekonomike a euru ako globálnej mene
Vedúci predstavitelia členských štátov Únie sa zhodli, že rozvoj konkurencieschopnosti a dokončenie jednotného trhu sú absolútne nevyhnutné pre posilnenie ekonomickej stability a globálnej pozície EÚ. Európske inštitúcie majú podľa týchto záverov podnikať nové systematické kroky, ktoré umožnia lepšie fungovanie trhu predovšetkým v oblasti služieb a pri cezhraničnom obchode s tovarmi.
Zároveň zdôraznili snahu, aby euro hralo čoraz silnejšiu úlohu v medzinárodnom obchode a finančných transakciách ako hlavná rezerva mena. Praktickým krokom týmto smerom je aj odsúhlasenie vstupu Bulharska do eurozóny od 1. januára 2026. Znamená to výrazné zjednodušenie pri cestách Slovákov do tejto turisticky obľúbenej krajiny, pretože odpadnú náklady a starosti spojené s výmenou peňazí a zbytočnými poplatkami za konverziu meny.
Energetická bezpečnosť Slovenska pod politickou podporou Bruselu
Jedným z kľúčových bodov záverečnej dohody samitu je vybudovanie skutočne integrovanej energetickej únie do konca tohto desaťročia. Podľa prijatého dokumentu ide predovšetkým o vytvorenie spoločného trhu s energiou, ktorý by garantoval spoľahlivé dodávky za dostupné ceny a zároveň znižoval európsku závislosť od zahraničných zdrojov.
Mimoriadny význam má pre Slovensko špeciálne spomenutie v záveroch samitu. Európska rada v nich otvorene oboznámila Európsku komisiu, aby aktívne podporovala Slovensko a ďalšie vnútrozemské krajiny pri riešení ich energetickej zraniteľnosti. Súčasne členské štáty EÚ dostali podnet na solidaritu a prípadnú podporu týchto cieľov.
Premiér Robert Fico aj v Bruseli otvorene upozornil, že kým na východe únie ostanú ceny energií neporovnateľne vyššie než inde, jednotný trh v tejto oblasti ostane iba v teoretickej rovine. Tieto slová zaznamenali jasný ohlas a odzrkadlili sa priamo v záveroch samitu: Slovensko tak môže počítať s politickou, možno aj finančnou alebo technickou podporou zo strany EÚ v blízkej budúcnosti. Takáto pomoc by pre krajinu predstavovala možnosť výstavby nových plynovodov či iných infraštruktúr, ktoré zvýšia bezpečnosť dodávok energií aj počas mimoriadnych kríz.
Významný dopad na strategické odvetvia hospodárstva
Okrem samotnej energetiky zdôraznili lídri EÚ potrebu riešiť problémy a výzvy konkrétnych kľúčových priemyselných sektorov, medzi ktoré patria automobilový, oceliarsky a chemický priemysel. Pre Slovensko, ktoré patrí k najviac závislým od automobilovej výroby v Európe, sú tieto body strategicky významné. Európska rada vyzvala Komisiu na kroky smerujúce k znižovaniu administratívnych prekážok pre firmy, ako aj k jasnej politickej a ekonomickej podpore inovatívnych technológií v týchto sektoroch.
Zároveň sa idú urýchliť negociácie o medzinárodných obchodných vzťahoch najmä s Čínou a USA. V tejto súvislosti predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová informovala lídrov o cieli Únie uzavrieť strategickú obchodnú dohodu s USA o clách už do 9. júla tohto roka. Dosiahnutie dohody s USA by znamenalo výrazné oživenie obchodu aj pre kľúčových slovenských exportérov a nové možnosti pre firmy pôsobiace v medzinárodnom obchode.
Na druhej strane však Slovensko naďalej čelí výzvam súvisiacim s nedávnym zákazom dovozu ruského plynu do EÚ. Slovenská vláda sa snaží zvládnuť riziko značnej pokuty od ruského giganta Gazprom kvôli nenaplneniu zmluvných odberových záväzkov spôsobených reguláciami EÚ. Táto neistota visí nad krajinou aj napriek náznakom možnej pomoci zo strany Bruselu.
Júnový samit EÚ tak priniesol Slovensku veľmi potrebnú politickú podporu pri riešení jeho ekonomických a energetických výziev, pričom potvrdenie snahy o prehĺbenie jednotného trhu by mohlo v dlhšom období výrazne pomôcť ekonomike krajiny a životnej úrovni jej obyvateľov.
