Návrh na zníženie počtu vyšších územných celkov (VÚC) na Slovensku z ôsmich na štyri výrazne polarizuje verejnosť. Podľa prieskumu agentúry AKO pre TASR zberaného na vzorke 1 000 respondentov sa spoločnosť rozdelila takmer presne na dve polovice. Podporovatelia reformy aj jej odporcovia poukazujú na viaceré výhody aj riziká tohto zásadného kroku.
Rozdelená verejnosť
Prieskum ukázal, že zníženie počtu krajov podporuje 40,7 % Slovákov, pričom 19,6 % návrh jednoznačne schvaľuje a 21,1 % je skôr naklonených súhlasiť. Naopak, proti reforme sa postavilo 42,8 % opýtaných. Z toho 24,3 % vyjadrilo absolútny nesúhlas, zatiaľ čo 18,5 % bolo skôr proti. Ďalších 15 % respondentov si nebolo istých svojou odpoveďou a iba 1,5 % odmietlo vyjadriť svoj postoj.
Diskusia sa zameriava na návrh, ktorý by namiesto ôsmich krajov zaviedol štyri väčšie celky – bratislavský, západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský región. Reforma by tak znamenala najväčšiu zmenu v územnom usporiadaní krajiny od vzniku samosprávnych krajov.
Výhody a očakávané efekty
Kľúčovou motiváciou pre zavedenie štyroch samosprávnych krajov je efektivita a úspora nákladov. Ušetrené financie by pochádzali zo zníženia administratívneho aparátu, keďže by ubudli štyria predsedovia krajov (župani), ich zástupcovia a celý aparát poslancov a úradníkov. Väčšie kraje by mohli efektívnejšie riadiť rozsiahle strategické projekty – od rozvoja dopravnej infraštruktúry až po koordináciu zdravotníckych služieb. Tieto rozšírené celky by tiež mali lepšiu vyjednávaciu pozíciu voči štátu a pri čerpaní kľúčových eurofondov. Očakáva sa, že výsledkom by bola profesionalizácia riadenia a zefektívnenie verejnej správy.
Ďalším pozitívom by mohla byť silnejšia regionálna spolupráca a rovnomernejšie rozdelenie zdrojov. Reformátori veria, že zmeny by z kraju urobili atraktívnejší priestor pre odborníkov, ktorí by prispeli k lepšiemu hospodáreniu a plánovaniu.
Hrozby a otvorené otázky
Napriek pozitívnym snahám reforma čelí výraznej kritike. Najviac znepokojujúce je riziko centralizácie moci, čo by mohlo ešte viac vzdialiť rozhodovanie od regiónov. Zatiaľ čo menšie mestá ako Banská Bystrica alebo Trnava dnes fungujú ako samostatné centrá, po zmene by sa rozhodnutia presunuli do väčších, geograficky vzdialenejších metropol. Obava z marginalizácie periférnych oblastí či zníženia dôrazu na lokálne problémy patrí k najviac rezonujúcim námietkam.
Okrem toho panujú pochybnosti o reálnych úsporách. Hoci administratívny aparát by sa zmenšil, praktické funkcie (napríklad zamestnanci školstva, sociálnych služieb či cestári) by situáciu výrazne neovplyvnili. Kritici tiež upozorňujú na vysoké náklady samotného procesu zmeny a administratívnych úprav. Existuje navyše obava, že regionálne rozdiely sa môžu ešte viac prehĺbiť – tentoraz vnútri nových obrovských krajov.
Slovenská spoločnosť tak ostáva v otázke reformy rozdelená. Podpora návrhu do veľkej miery kopíruje politické preferencie. Voliči strán ako Smer-SD, SNS či Republika sú reforme skôr naklonení. Naopak, priaznivci strán Progresívne Slovensko, KDH alebo Demokrati zmenu odmietajú, čo poukazuje na výraznú prepojenosť témy s politickými postojmi. Ako sa otázka vyrieši, zostáva zatiaľ otvorené.
