Len máloktorá značka v premávke vyvoláva taký rešpekt ako veľká červená stopka. Vodiči vedia, že jeden neopatrný prejazd môže znamenať nehodu aj pokutu za stovky eur. Menej známe je, že zákon v určitých situáciách nevyžaduje, aby pri nej úplne zastavil každý jeden vodič v kolóne.
Na prvý pohľad ide o jednoduchý príkaz, ktorý neumožňuje žiadne diskusie. Zastav, rozhliadni sa a až potom pokračuj. Slovenské aj české pravidlá hovoria v podstate to isté, pričom vychádzajú z medzinárodnej úpravy v rámci Európskej únie. Podstatné je, aby vozidlo skutočne stálo, nie iba pomaly prechádzalo križovatkou. Práve tu začína zaujímavá výnimka, o ktorej veľa šoférov vôbec netuší.
Kedy stopka neplatí pre všetkých
Inštruktori autoškôl upozorňujú, že zákon vyžaduje, aby vodič zastavil pri čiare STOP, ak je namaľovaná na ceste. Ak chýba, musí sa zastaviť na mieste, odkiaľ má dostatočný výhľad do križovatky, často tesne pred jej hranicou. Zákon však nehovorí, že v jednej súvislej kolóne musia tento príkaz splniť všetky autá jednotlivo. Rozhodujúce je, že prvé vozidlo skutočne zastaví a preverí situáciu.
Predstavte si, že ste tretí v rade na vedľajšej ceste so značkou STOP. Auto na začiatku kolóny príde k miestu, odkiaľ vidí do oboch smerov, úplne zastaví, dá prednosť električke aj autám a až potom sa pohne. Ak medzitým neprichádza žiadne ďalšie vozidlo, môžu vodiči za ním plynulo pokračovať, pričom nemusia opakovane zastavovať presne na tom istom bode. Z právneho hľadiska reagovalo na príkaz značky prvé auto v rade.
Kedy radšej brzdiť sám
Táto výnimka neplatí vždy. V okamihu, keď vodič v kolóne nemá vlastný rozhľad, zodpovednosť prechádza späť na neho. Ak sú pred vami vysoké kamióny, budovy alebo zákruta, nemôžete sa spoliehať na rozhodnutie prvej posádky. V takom prípade musíte pred hranicou križovatky znova úplne zastaviť, rozhliadnuť sa a až potom pokračovať. Ide nielen o splnenie zákona, ale aj o čistý zdravý rozum.
Osobitnú pozornosť si vyžadujú križovatky, kde je pri značke STOP na vozovke výrazná priečna čiara po celej šírke jazdného pruhu. Vyhláška hovorí, že označuje presné miesto povinného zastavenia a tu už neexistuje výnimka. Zastaviť musí každé auto bez ohľadu na to, či ide prvé alebo šieste v poradí. Polícia pri kontrolách tieto miesta sleduje veľmi prísne a pokuta sa môže v správnom konaní vyšplhať na 240 eur a aj viac.
Inštruktori pritom priznávajú, že väčšina šoférov aj tam, kde výnimka platí, radšej znova zabrzdí. Časť vodičov sa bojí postihu, iní pravidlo jednoducho nepoznajú a nechcú riskovať konflikt s rýchlo idúcim autom z hlavnej cesty. Zároveň ide o reakciu na narastajúcu hustotu premávky, pretože vodiči majú pocit, že situácia sa môže v priebehu niekoľkých sekúnd prudko zmeniť.
Ak budú križovatky naďalej pribúdať a doprava sa bude zahusťovať, môžu sa podobné výnimky stať častejšou témou diskusií pri úpravách predpisov. Štát bude musieť hľadať rovnováhu medzi plynulosťou a bezpečnosťou, pričom moderné asistenčné systémy v autách môžu do rozhodovania vodičov vniesť nové prvky. Zostáva otázka, či sa v budúcnosti neobjavia inteligentné stopky, ktoré budú rozlišovať medzi prázdnou a preťaženou križovatkou.
Neprehliadnite
Dovtedy majú posledné slovo stále samotní šoféri. Ak vedia o výnimke, môžu si ušetriť zbytočné brzdenie v plynule sa pohybujúcej kolóne, no vždy musia počítať s tým, že konečné rozhodnutie o bezpečnom prejazde je na nich. Otázkou zostáva, koľko vodičov si nájde čas, aby si podobné detaily z pravidiel cestnej premávky skutočne naštudovali.
