Opakované drobné krádeže majú po novom viesť k trestnému stíhaniu, nie len k pokutám. Vláda navrhuje vrátiť do Trestného zákona pravidlo „trikrát a dosť“, ktorým reaguje na nárast majetkovej kriminality v obchodoch a s ňou súvisiacu agresivitu páchateľov. Súčasne sa má zmeniť aj Exekučný poriadok, aby poškodení ľudia a firmy vedeli rýchlejšie vymôcť náhradu škody.
Pravidlo „trikrát a dosť“ sa vracia
Novela, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania, počíta s tým, že osoba spácha v priebehu jedného roka tri obdobné priestupky proti majetku a pri treťom skutku už nebude riešená len ako páchateľ priestupku. Pri treťom delikte má ísť o trestný čin krádeže podľa paragrafu 212 Trestného zákona s možnosťou uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Tým sa má prísnejšie postihovať najmä recidivistov, ktorí doteraz využívali miernejší priestupkový režim.
Podľa ministerstva spravodlivosti ide o reakciu na dlhodobé podnety z praxe. Na neúnosnú situáciu v predajniach upozorňovali maloobchodníci, ale aj primátori a starostovia, ktorí dlhodobo poukazujú na opakované krádeže tých istých ľudí. Tieto osoby podľa nich spôsobujú výrazné kumulatívne škody najmä menším obchodom, ktoré sa už dnes pohybujú na hranici udržateľnosti.
Nárast deliktov aj agresivity
Rezort spravodlivosti návrh odôvodňuje tým, že v poslednom období vzrástol počet majetkových deliktov, pričom sa zintenzívnilo aj násilné a konfliktné správanie ich páchateľov. Vláda tvrdí, že časť tohto trendu vyvolali dezinformácie a zavádzajúce vyjadrenia niektorých politikov, ktoré mali v ľuďoch upevniť mylný pocit, že drobné krádeže ostanú bez následkov. Pod vplyvom takýchto tvrdení mali recidivisti častejšie siahať po tovare v hodnote okolo 50 až 70 eur, teda na hranici priestupkového konania.
Ministerstvo zároveň upozorňuje, že okrem samotného nárastu skutkov sa mení aj ich charakter. Pri krádežiach sa podľa rezortu častejšie objavujú agresívne reakcie voči personálu či zákazníkom, čo zvyšuje napätie v predajniach a pocit ohrozenia u verejnosti. Prísnejší postih pri opakovanej majetkovej trestnej činnosti má preto pôsobiť aj preventívne a prispieť k väčšej ochrane zamestnancov a zákazníkov obchodov.
Zmeny v exekúciách v prospech poškodených
Novela sa netýka iba samotného postihu páchateľov. Zasahuje aj do Exekučného poriadku, kde počíta so širšími možnosťami exekútorov pri vymáhaní škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom. Exekútorom sa má umožniť uplatňovať donucovacie opatrenia aj pri náhrade takejto škody, čo má zlepšiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávok. Štát tým chce posilniť postavenie poškodených, aby sa k finančnej kompenzácii dostali rýchlejšie a s menšou administratívnou záťažou.
Podľa predkladateľov doterajšia prax často viedla k tomu, že hoci súd uznal nárok poškodeného, peniaze sa k nemu nikdy nedostali alebo len s veľkým časovým odstupom. Možnosť nasadiť vo väčšej miere donucovacie prostriedky má tak doplniť prísnejší trestnoprávny režim a vytvoriť ucelenejší systém postihu. Cieľom je, aby páchateľ neniesol len trestnoprávnu zodpovednosť, ale aby skutočne nahradil aj spôsobenú škodu.
Rýchle legislatívne konanie a dopad na spoločnosť
Parlament rokuje o úprave v skrátenom legislatívnom konaní, pričom vláda navrhuje, aby novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Politická reprezentácia tým chce reagovať na tlak z územia aj od podnikateľov, ktorí poukazujú na dlhodobý pocit bezmocnosti voči skupine notorických páchateľov drobných krádeží. Kým jednorazový skutok zostáva priestupkom, opakované konanie tej istej osoby má po novom niesť podstatne vážnejšie následky.
Neprehliadnite
Vláda argumentuje, že prísnejší režim môže znížiť celkové straty obchodníkov, ktoré si dnes často vynucujú zvyšovanie cien pre všetkých zákazníkov. Opakované krádeže v menších sumách tak podľa nej nepoškodzujú len konkrétny obchod, ale v konečnom dôsledku celú spoločnosť. Novela má zároveň prispieť k upokojeniu spoločenského napätia, obnoveniu úcty k majetku a vyslaniu jasného signálu, že systematické obchádzanie zákona už nebude tolerované len v priestupkovom režime.
