Slovenský pracovný trh očakáva v najbližšom období zásadné zmeny. Ochladenie ekonomiky, spôsobené domácimi opatreniami a globálnymi faktormi, môže viesť k masívnemu prepúšťaniu, pomalšiemu rastu miezd a zvýšeniu nezamestnanosti. V pozadí týchto zmien však stojí viacero megatrendov, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska formovať trh práce, vrátane starnutia populácie, nástupu umelej inteligencie a zelenej transformácie. Aké dôsledky to bude mať pre zamestnancov a firmy?
Ochladenie trhu a rast nezamestnanosti
Slovenskú ekonomiku čakajú v nasledujúcom období náročné výzvy. Domáce vládne konsolidačné opatrenia vedú k spomaleniu kolobehu financií, čo má za následok nižšiu kúpnu silu a zníženie objednávok pre miestne firmy. Na globálnej úrovni komplikujú situáciu obchodné vojny a problémy v priemysle, ktoré už spôsobili viaceré prípady hromadného prepúšťania. Nezamestnanosť by podľa odhadov mohla z aktuálnej úrovne piatich percent stúpnuť na 5,5 až šesť percent. Národná banka Slovenska dokonca varuje, že by mohlo dôjsť k strate až desiatok tisíc pracovných miest.
S vyššou nezamestnanosťou prirodzene klesne vyjednávacia sila zamestnancov, čo negatívne ovplyvní rast miezd. Prognózy očakávajú spomalenie ich zvyšovania na približne štyri percentá ročne, čo je výrazný pokles v porovnaní s predošlými rokmi. Ekonomické ochladenie prináša neistotu na trhu a vyžaduje od zamestnancov väčšiu adaptabilitu.
Prispôsobenie sa demografickým zmenám
Demografické trendy ukazujú, že Slovensko čelí výraznému starnutiu pracovnej sily. Počet odchádzajúcich do dôchodku prevyšuje počet mladých vstupujúcich na trh práce. Tento deficit čiastočne kompenzuje nárast zahraničných pracovníkov. Ich podiel na populácii vzrástol zo 2,7 % v roku 2020 na 6,3 % v roku 2025, pričom najväčšou skupinou sú pracovníci z Ukrajiny, Srbska a Vietnamu. Okrem toho aj starší zamestnanci zohrávajú dôležitú úlohu na trhu, keďže firmy ich čoraz viac potrebujú kvôli kvalifikovanosti a skúsenostiam.
Zvyšovanie dôchodkového veku a finančné stimuly, ako napríklad prepočítavanie dôchodkov, motivujú starších ľudí zotrvať na trhu práce. Tento trend predstavuje pozitívnu reakciu na nedostatok pracovnej sily v určitých odvetviach, čím sa aspoň čiastočne eliminuje negatívny vplyv starnúcej populácie.
Vplyv umelej inteligencie a zelenej transformácie
Technologický pokrok prináša nové výzvy aj príležitosti. Umelá inteligencia začína ovplyvňovať najmä začínajúcich kvalifikovaných pracovníkov v oblastiach ako právnické služby, účtovníctvo alebo marketing. Automatizácia preberá mnohé rutinné úlohy týchto profesií, čo vedie k transformácii ich pracovných náplní. Na druhej strane manuálne profesie, napríklad upratovačky alebo záhradníci, zatiaľ zostávajú menej dotknuté automatizáciou.
Okrem technológií sa trh práce mení vďaka dekarbonizácii. Táto zelená transformácia prináša príležitosti na vznik nových pracovných miest v oblasti obnoviteľných zdrojov, stavebníctva či pri energetických úsporách. Investície do tepelného zatepľovania alebo montáže solárnych panelov sú len niektoré z príkladov. Naproti tomu odvetvia spojené s fosílnymi palivami smerujú k útlmu. Slovensko má ambíciu dosiahnuť svoje emisné ciele do roku 2030, no vonkajšie faktory môžu cestu k cieľom na rok 2040 skomplikovať.
Ekonomické ochladenie, demografické zmeny a technologický pokrok naznačujú, že úspešná adaptácia na trhu práce si vyžaduje nielen vyššiu flexibilitu zamestnancov, ale aj ich schopnosť aktívne sa vzdelávať a osvojovať si nové zručnosti. Kľúčom k zotrvaniu na trhu bude prijatie konceptu celoživotného vzdelávania a schopnosť efektívne narábať s modernými nástrojmi, akými je umelá inteligencia. Paralelne by si zamestnanci mali budovať finančnú rezervu a zvážiť rekvalifikáciu, aby uspeli na stále sa meniacom pracovnom trhu.
