Od roku 2026 sa majú na Slovensku výrazne sprísniť postihy za fiktívne živnosti. Minimálna pokuta za nelegálne zamestnávanie formou švarcsystému vzrastie z 2 000 na 4 000 eur, pričom horná hranica zostane na úrovni 200 000 eur. Zároveň sa zmení aj definícia závislej práce v Zákonníku práce. Ministerstvo financií odhaduje, že dnešné obchádzanie štandardných pracovných pomerov pripraví verejné rozpočty každý rok zhruba o 648 miliónov eur na daniach a odvodoch.
Na pripravované zmeny upozorňujú odborníci z poradenskej spoločnosti Highgate Law & Tax. Podľa nich súbeh prísnejšej právnej úpravy a zdvojnásobenej dolnej hranice pokút výrazne oslabí pozíciu firiem, ktoré sa budú snažiť obhájiť využívanie živnostníkov v situáciách pripomínajúcich klasický pracovný pomer.
Ako vyzerá fiktívna živnosť
Za fiktívnu živnosť štát považuje stav, keď človek formálne vystupuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, no v skutočnosti pracuje za podmienok typických pre zamestnanca. Ide najmä o prípady, keď má dohodnutú pevnú odmenu, pracuje na mieste určenom „klientom“, využíva jeho zariadenia a infraštruktúru a vykonáva rovnaké úlohy ako ostatní zamestnanci. Typickým príkladom je robotník vedený ako živnostník vo fabrike, kde fakticky vykonáva bežnú zamestnaneckú prácu.
Takto nastavené vzťahy podľa Ministerstva financií výrazne znižujú daňovo‑odvodové zaťaženie. V prvom roku podnikania má živnostník približne šesťkrát nižšie zaťaženie ako zamestnanec, v ďalších rokoch asi 2,3‑násobne nižšie. Štát má pre tento rozdiel podľa odhadov prichádzať každoročne o približne 648 miliónov eur, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo zaradil obmedzenie švarcsystému do konsolidačného balíčka od roku 2026.
Prísnejšie sankcie a zmena Zákonníka práce
Jedným z hlavných nástrojov boja proti fiktívnym živnostiam bude od roku 2026 zvýšenie dolnej hranice pokuty za nelegálne zamestnávanie. Minimálna sankcia pre firmu vzrastie na 4 000 eur, kým dnes začína na úrovni 2 000 eur. Maximálna výška zostáva 200 000 eur. Okrem toho môže finančná správa ukladať vlastné sankcie, ktoré ešte navýšia celkové finančné riziko. V krajnom prípade môže vzniknúť aj trestnoprávna zodpovednosť za skrátenie dane a poistného.
Ešte väčšiu váhu má pripravovaná zmena definície závislej práce v Zákonníku práce. Zo zákona sa má vypustiť znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Firmy tak už nebudú môcť pri kontrolách jednoducho argumentovať tým, že živnostník si organizuje čas sám. Inšpekcia práce sa má viac zamerať na iné znaky závislej práce, ako je osobné vykonávanie úloh, povinnosť riadiť sa pokynmi alebo konanie v mene zamestnávateľa.
Prečo firmám aj ľuďom fiktívne živnosti vyhovujú
Fiktívne živnosti patria podľa štátu medzi významné problémy slovenského trhu práce, hoci ich rozsah sa dá len ťažko presne odhadnúť. Motivácia je pritom najmä ekonomická. Pri bežnom pracovnom pomere musí zamestnávateľ hradiť odvody do sociálneho a zdravotného systému a dodržiavať povinnosti Zákonníka práce, ako sú dovolenka, náhrada mzdy počas práceneschopnosti, stravné, odstupné či ochrana pred výpoveďou, čo zvyšuje jeho celkové náklady.
Pri spolupráci so živnostníkom tieto povinnosti pre firmu v zásade odpadajú. Vzťah je pre ňu lacnejší, flexibilnejší a administratívne menej náročný. Aj samotný pracovník môže krátkodobo získať vyšší čistý príjem, najmä v prvom roku podnikania, keď je jeho daňovo‑odvodové zaťaženie výrazne nižšie. Firma mu totiž často ponúkne vyššiu sumu na faktúru, než by bola jeho hrubá mzda, takže po zaplatení daní a odvodov mu zostane viac peňazí.
Neprehliadnite
V mnohých odvetviach však nejde o slobodné rozhodnutie. V stavebníctve, IT, doprave či kreatívnych profesiách je živnosť často podmienkou získania práce. V takýchto prípadoch ide skôr o „fiktívnych zamestnancov“, ktorí sú tlačení do podnikania, aj keď v skutočnosti vykonávajú závislú prácu a prichádzajú o ochranu a istoty, ktoré im poskytuje pracovná zmluva.
Inšpektoráty práce majú dlhodobo problém švarcsystém v praxi preukázať, čo je aj dôvod, prečo štát siaha po kombinácii vyšších sankcií a úprave právnej definície. Vláda tým signalizuje, že fiktívne živnosti vníma ako rozšírený jav, ktorý narúša férovú konkurenciu na trhu práce a znižuje príjmy štátneho rozpočtu.
