Odborári a zamestnávatelia sa spojili v historicky prvej spolupráci
Predstavitelia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) a Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) oznámili spoločný návrh opatrení na konsolidáciu verejných financií. Spoločne identifikovali možnosti, ktoré by mohli priniesť do štátneho rozpočtu až dve miliardy eur ročne. Opatrenia sa zameriavajú na systematické šetrenie a zefektívnenie štátneho hospodárenia, aby sa predišlo ad-hoc riešeniam deficitného rozpočtu.
Hlavné opatrenia konsolidácie
Spoločný návrh sa prioritne sústredí na výdavkovú stranu rozpočtu. Kľúčovým opatrením je predaj zbytočného štátneho majetku, ako sú nevyužívané rekreačné zariadenia, budovy či pozemky, čo by mohlo priniesť až pol miliardy eur ročne počas nasledujúcich desiatich rokov. Ďalším efektívnym krokom by bolo zavedenie adresných energodotácií, ktoré by štátu ročne ušetrili 160 až 400 miliónov eur. Pomoc by dostali iba domácnosti, ktoré ju skutočne potrebujú, zatiaľ čo bohatší občania by za energie platili viac.
Dôležitým bodom je šetrenie na nákupoch verejnej správy, kde analýzy predpokladajú úsporu vo výške 250 miliónov eur. Rovnakú sumu by mohli priniesť úsporné opatrenia identifikované Útvarom hodnoty za peniaze. Ďalšie oblasti šetrenia zahŕňajú racionalizáciu kompetencií samospráv, zníženie nadmerných nákladov na energie v rozpočte a zlepšenie výberu DPH na úroveň priemeru krajín EÚ, čo spolu môže priniesť ďalších 510 miliónov eur ročne.
Minimalizácia dopadov na občanov
Navrhované opatrenia prinášajú prevažne nepriamy a pozitívny efekt na peňaženky občanov. Zameriavajú sa na šetrenie v štátnom sektore, čím sa znižuje riziko zvyšovania daní a odvodov pre obyvateľstvo. Opatrenia sa snažia minimalizovať nepriaznivé dopady na štandard občanov. Jedinou výnimkou je zavedenie adresných energodotácií, ktoré by mohli ovplyvniť najmä horných 10 % domácností z pohľadu príjmov. Naopak, sociálne slabší jednotlivci by naďalej dostávali podporu štátu a stredná trieda pocíti zmenu iba mierne.
Aj samotné šetrenie na strane štátu môže priniesť isté nepohodlie, napríklad v podobe zdĺhavejšieho vybavovania záležitostí pri zlučovaní kompetencií samospráv. Tieto nevýhody sú však porovnateľne menej bolestivé oproti priamemu zvyšovaniu dane z príjmu či DPH. Strategické škrty umožnia štátu konsolidovať svoje financie bez neprimeraného zasahovania do rodinných rozpočtov bežných občanov.
Konsolidácia ako nevyhnutnosť
Situácia slovenských verejných financií si nevyhnutne vyžaduje ráznosť. Hrubý verejný dlh Slovenska v prvom kvartáli roka dosiahol 62,8 % HDP, čím prekročil hornú hranicu maastrichtských kritérií stanovenú na 60 %. Rast dlhu je poháňaný kombináciou historicky vysokých rozpočtových deficitov, spomaľujúcej ekonomiky, demografických zmien a výrazne vyšších úrokových nákladov pri správe dlhu.
Napriek negatívnemu trendu je slovenský verejný dlh stále nižší než priemerná úroveň eurozóny (88 %) a EÚ (82 %). Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) už v prvej polovici roka stihla požičať 8,6 miliardy eur z plánovaných 12 miliárd na celý rok, aby si vytvorila potrebné finančné rezervy. Slovensko však potrebuje konsolidovať verejné financie systematicky a dlhodobo, aby zabránilo ďalšiemu zadlžovaniu budúcich generácií.
