O necelé dva roky už kuriér pri dverách možno vôbec nevytiahne platobný terminál ani hotovosť. Slovensko sa chystá na zmenu, ktorá z bežného platenia urobí digitálny zážitok a dotkne sa obchodov, úradov aj domácich rozpočtov. Od bežného obchodu na rohu až po obecný úrad sa má platenie priblížiť k tomu, ako dnes používame mobilné aplikácie a okamžité správy.
Štát od marca 2026 zavedie povinnosť, aby pri sume nad 1 euro mohol zákazník zaplatiť bezhotovostne. Neurčuje konkrétnu technológiu, no kľúčovú úlohu majú mať QR kódy a okamžité platby, ktoré banky už dnes postupne nasadzujú. Obchodník tak bude môcť namiesto klasického terminálu ponúknuť iba vytlačený alebo zobrazený QR kód, ktorý zákazník nasníma mobilnou bankovou aplikáciou.
QR kód ako nová norma
Ministerstvo financií cez svoje centrum pre finančné inovácie pripravuje riešenie, ktoré má prepojiť obchodníkov a banky na infraštruktúru okamžitých platieb. Podľa rezortu majú tieto transakcie prebehnúť v priebehu niekoľkých sekúnd, pričom peniaze prídu na účet obchodníka prakticky okamžite. Súčasne má ísť o lacnejšiu alternatívu k platobným terminálom, čo je dôležité najmä pre malé prevádzky, stánkový predaj a živnostníkov v teréne.
Predstavitelia bankového sektora očakávajú, že QR kódy sa objavia takmer v každej maloobchodnej predajni. Oveľa širšie využitie sa plánuje aj mimo klasického obchodu, napríklad pri platbe za komunálne služby, poplatky školám a vstupné do verejných inštitúcií. Štát zatiaľ definitívne neurčil, ktoré úrady budú musieť takúto možnosť povinne poskytovať, debata o rozsahu povinností však už prebieha.
Kuriéri bez drobných a bez stresu
Platby kartou a mobilom sa už dnes na Slovensku stali štandardom, hoci časť ľudí stále uprednostňuje hotovosť. Odborníci pripomínajú, že bezhotovostné transakcie sú zvyčajne rýchlejšie a hygienickejšie, navyše sa ľahšie kontrolujú v bankovom výpise. Pri doručovacích službách dlhodobo vznikajú problémy, keď zákazník nemá pripravené presné mince a kuriér zas nemá z čoho vydať, čo zdržuje celú trasu a vytvára tlak na vodičov.
Ak ľudia prejdú na platby cez QR kódy, kuriér bude môcť zákazníkovi ukázať kód priamo na displeji alebo na tlačenom doklade. Zákazník transakciu potvrdí v mobilnej bankovej aplikácii a systém mu okamžite zobrazí informáciu o úspešnej úhrade. Kuriér tak nebude musieť manipulovať s hotovosťou, čo znižuje bezpečnostné riziko a uľahčuje evidenciu vybraných platieb. Podobné riešenia už fungujú v niektorých škandinávskych krajinách, kde hotovosť používa iba menšina ľudí.
Digitálne euro na obzore
Do zmeny platobných návykov v Európe vstúpi aj digitálne euro, ktoré pripravuje Európska centrálna banka. Má ísť o elektronickú formu eur, ktorú budú garantovať štáty eurozóny, pričom jednou z výhod má byť aj fungovanie v offline režime. To by mohlo pomôcť v oblastiach so slabším internetovým pripojením, kde dnes bezhotovostné platby narážajú na technické limity. Technické detaily a konkrétne aplikácie však ešte nie sú definitívne známe.
Časť slovenských odborníkov odhaduje, že digitálne euro prinesie väčší prínos krajinám, ktoré euro zatiaľ nemajú, alebo štátom mimo EÚ. Pre bežného Slováka má mať väčší dopad skôr rozšírenie okamžitých platieb a QR kódov, keďže tieto nástroje priamo menia každodenné nakupovanie. Už dnes podľa odhadov polovica obyvateľov Slovenska platí primárne kartou alebo mobilom, pričom trend bezhotovostných transakcií dlhodobo rastie.
Neprehliadnite
Blížiace sa zmeny vyvolávajú aj otázku, aké miesto si udrží hotovosť. V niektorých krajinách severnej Európy ju ľudia používajú len výnimočne, Slovensko je však zatiaľ opatrnejšie a časť populácie stále dôveruje bankovkám a minciam. Do marca 2026 sa preto rozhodne, či sa QR platby stanú prirodzenou súčasťou každého nákupu alebo len ďalšou možnosťou, ktorú prijmú skôr technologicky zdatnejší zákazníci.
Jedno je isté, digitálne platby sa budú v nasledujúcich rokoch rozvíjať rýchlejšie než doteraz. Vývoj v bankových aplikáciách, tlak štátu na bezhotovostné riešenia a príchod digitálneho eura vytvárajú priestor pre úplne nové služby. Otvorenou zostáva otázka, ako rýchlo sa dokážu prispôsobiť malé obchody a starší ľudia, ktorí môžu čakať, že sa budú musieť s mobilnými platbami zoznámiť skôr, než by chceli.
