Debata o ochrane detí na internete sa v Európskej únii znovu otvára a tentoraz vyvoláva ešte väčšie obavy z plošného sledovania. Nový návrh pravidiel môže podľa expertov viesť k tomu, že súkromné rozhovory prestanú byť skutočne súkromné. Súčasne sa čoraz častejšie spomína aj úplný koniec anonymných účtov, na ktoré sú používatelia doteraz zvyknutí.
Diskusia sa opiera o materiál, ktorý majú na stole pracovné skupiny Rady EÚ. Ide o prepracovanú verziu kritizovaného návrhu Chat Control, ktorý pôvodne narazil na odpor viacerých štátov. Teraz sa podľa digitálnych odborníkov vracia v pozmenenej, ale zásadnejšej podobe, pričom otázky ochrany súkromia zostávajú otvorené a ešte citlivejšie.
Overovanie identity pre všetkých
Dátový vedec a vývojár umelej inteligencie Vlad Yevlakhov upozorňuje, že návrh počíta s povinným overovaním veku a identity pri vytváraní účtov. Používatelia by podľa neho museli predkladať občiansky preukaz, pas alebo sken tváre pri zakladaní e‑mailu a komunikačných účtov. V praxi by to znamenalo, že aj doteraz anonymné profily by mali priradeného konkrétneho človeka, čo mení charakter online prostredia.
Takéto overovanie má podľa podporovateľov návrhu obmedziť zneužívanie internetu na šírenie nelegálneho obsahu a na kontaktovanie detí. Kritici však namietajú, že povinné zhromažďovanie citlivých údajov zvyšuje riziko únikov a zneužitia. Zatiaľ čo dnes si používatelia môžu vytvoriť e‑mail či účet na chatovanie bez odhalenia totožnosti, nový režim by tento štandard obrátil naruby a výrazne posilnil identifikáciu každého kroku na sieti.
Deti bez veľkých chat aplikácií
Jedným z najspornejších bodov je podľa Yevlakhova plánované obmedzenie prístupu k populárnym komunikačným službám pre mladých pod 16 rokov. Návrh má rátať s tým, že tínedžeri by si nemohli stiahnuť a používať bežné aplikácie ako WhatsApp, Facebook Messenger, Telegram a ďalšie. Obmedzenia sa majú dotknúť aj mobilných hier s chatom, napríklad Minecraft či podobné online tituly.
Podľa expertov by takýto krok deti neochránil, ale skôr by ich vytlačil k menej bezpečným alternatívam mimo hlavných obchodov s aplikáciami. Navyše by rodičia a učitelia mali náročnejšiu situáciu, ak by chceli komunikovať s mladšími žiakmi v známych a technicky dobre zabezpečených nástrojoch. Otázne je aj to, ako by sa v praxi vynucovalo, aby si mladiství aplikácie nesťahovali cez účty dospelých alebo mimo oficiálnych kanálov.
Monitorovanie správ a politická kritika
Nezávislý vývojár Pieter Levels vníma novú verziu ako ešte invazívnejší dokument než pôvodný Chat Control. Tvrdí, že text vytvára priestor pre plošné monitorovanie správ, e‑mailov a príspevkov na sociálnych sieťach. Súčasne predpokladá povinné prepojenie účtov s dokladmi totožnosti a obmedzenie používania komunikačných služieb deťmi pod 16 rokov, čo podľa neho mení základné nastavenia internetu, na aké sme zvyknutí.
Bývalý europoslanec a expert na digitálne právo Patrick Breyer varuje, že ide o formu politickej hry so slovíčkami. Poukazuje na to, že hoci návrh už priamo neuvádza povinné skenovanie obsahu správ, zavádza povinnosť zmierňovania rizík. Podľa neho môžu úrady a regulátori tlačiť na poskytovateľov, aby na splnenie tejto povinnosti nasadili nástroje na automatické prezeranie textov, fotografií a videí, a to aj v aplikáciách so šifrovaním od konca po koniec.
Neprehliadnite
Digitálni aktivisti upozorňujú, že novinári, právnici či politickí aktivisti môžu prísť o jednu z kľúčových ochranných pomôcok, čiže o možnosť bezpečne komunikovať bez odhalenia identity. Obávajú sa, že kombinácia plošného monitorovania a povinného overovania totožnosti vytvorí prostredie, kde budú citlivé zdroje menej ochotné prehovoriť. Narušiť sa môže aj práca občianskych iniciatív, ktoré často stoja na dôvere v anonymitu.
O definitívnej podobe návrhu majú členské štáty rozhodnúť počas najbližších mesiacov, pričom hlasovanie sa očakáva na jar budúceho roka. Ak sa text schváli, nové pravidlá by mohli začať platiť najneskôr v prvej polovici roka 2026. Bude preto zaujímavé sledovať, či tlak verejnosti a odborníkov prinúti politikov k úpravám, alebo či sa EÚ vydá cestou výrazne prísnejšej kontroly online komunikácie.
Otvorenou otázkou zostáva, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi ochranou detí a zachovaním základných práv na súkromie a slobodu prejavu. Ak únia zvolí príliš tvrdý prístup, môžu sa používatelia presúvať k menej regulovaným technológiám a decentralizovaným platformám, ktoré sa budú omnoho ťažšie kontrolovať. Budúce roky tak môžu rozhodnúť o tom, ako bude európsky internet vyzerať celé ďalšie desaťročie.
