Od roku 2027 budú domácnosti a motoristi na Slovensku stáť pred výraznou zmenou. Nové emisné kvóty určené na znižovanie emisií skleníkových plynov postupne ovplyvnia ceny plynu, uhlia a palív, čo povedie k citeľnému dopadu na domáce rozpočty. Náklady na povolenky sa budú prenášať priamo na konečných odberateľov a do roku 2030 by mohli dosiahnuť značné hodnoty.
Ceny energií a palív porastú
Po zavedení systému emisných kvót sa podľa odborníkov očakáva významné zdražovanie energií a palív. Staršie domy s plynovým kúrením a bez zateplenia budú jednou z najviac zasiahnutých kategórií. Predpokladá sa, že ročné výdavky na vykurovanie v týchto prípadoch stúpnu o stovky eur, pričom pri intenzívnom využívaní môžu zvýšené náklady dosahovať až tisíce eur. Podobne, aj vodiči budú čeliť vyšším nákladom, nakoľko maximálny nárast cien na pumpách by sa v nepriaznivých podmienkach mohol pohybovať až v desiatkach centov za liter paliva.
Cena emisných povoleniek, ktorá závisí od dopytu na trhu, bude mať pre konečných spotrebiteľov kľúčový vplyv. Prognózy naznačujú, že do konca dekády by mohla povolenka prekročiť hodnotu 150 eur za tonu CO₂, čo by mohlo ešte zvýšiť tlak na rodinné rozpočty. Tento vývoj motivuje k investíciám do úspornejších riešení, ako je modernizácia technológií, zatepľovanie budov alebo prechod na efektívnejšie vykurovacie systémy.

Sociálny klimatický fond a hľadanie riešení
V snahe zmierniť sociálne dopady je na európskej úrovni vytvorený Sociálny klimatický fond, ktorý disponuje alokovaným rozpočtom vo výške 87 miliárd eur. Slovenská republika z tohto balíka získa prostriedky na podporu domácností s nižšími príjmami, výmenu vykurovacích systémov či opatrenia na znižovanie energetickej náročnosti budov. Realizácia však závisí aj od efektívnosti a presného zamerania štátnej pomoci.
Napriek týmto opatreniam kritici upozorňujú, že samotný fond nebude postačovať na pokrytie všetkých dopadov. Časť bremena bude musieť niesť každý odberateľ energie, pričom nutnosť modernizácie bývania a zníženia spotreby sa stane čoraz naliehavejšou. Väčšinu nákladov budú niesť práve domácnosti, ktoré svoje energetické bilancie nezlepšia včas.
Dlhodobý tlak na investície
Flexibilita konečných cien bude ovplyvnená výsledkom rokovaní na európskej úrovni, kde Slovensko presadzuje spolu s ďalšími krajinami strednej Európy zmiernenie podmienok. Doterajšie rozhodnutie však počíta so spustením systému už od roku 2027, a to i napriek opozícii viacerých členských štátov.
Výsledné náklady jednotlivých domácností budú závisieť od ich schopnosti znižovať energetickú spotrebu a modernizovať zdroje energie. Čím skôr sa investuje do zateplenia domov alebo využitia nízkoemisných technológií, tým nižší bude konečný dopad na rodinné financie. Naopak, oddialenie týchto krokov môže zvýšiť celkové výdavky na životné náklady až na niekoľko tisíc eur ročne.
Zavedenie emisných kvót má síce za cieľ naplniť klimatické ambície Európy, no zároveň otvára otázku, akým spôsobom štáty prepoja ochranu životného prostredia s finančnou udržateľnosťou svojich občanov.