Nový model spoplatnenia ciest, ktorý zavádza daň na základe najazdených kilometrov, začína získavať na popularite. Po tom, čo ho prijal Island, sa pripravuje na jeho zavedenie aj Nový Zéland. Tento systém má nahradiť tradičné dane z palív, ktoré už nedokážu efektívne pokryť náklady na údržbu cestnej infraštruktúry, a zároveň reagovať na rastúci podiel elektromobilov. Napriek prísľubu stabilnejších príjmov však reforma vyvoláva diskusie o férovosti a potenciálnych dopadoch.
Cesty stále zaťažujú staré autá
Tradičné spaľovacie motory ešte stále hrávajú kľúčovú úlohu v štátnych rozpočtoch, pretože práve tieto autá odvádzajú spotrebnú daň skrytú v cene benzínu a nafty. Elektrické vozidlá, ktoré využívajú infraštruktúru takmer zadarmo, do tohto systému neprispievajú. Tento nesúlad znamená, že majitelia starších áut nevedomky financujú nielen svoje vlastné jazdy, ale aj náklady spôsobené elektromobilmi a plug-in hybridmi.
Nový Zéland plánuje zaviesť jednotnú daň z kilometrov pre všetky autá, nezávisle od druhu pohonu. Zatiaľ čo na Islande už tento systém funguje, v praxi vyvoláva veľkú vlnu diskusií. Malé mestské vozidlá s hmotnosťou okolo jednej tony totiž platia rovnaké poplatky ako ťažké SUV. To prináša otázku, či by reforma nemala zohľadňovať aj veľkosť alebo hmotnosť vozidiel, keďže ľahšie autá spôsobujú nižšie opotrebenie ciest.
Technológie vs. súkromie
Na zaznamenávanie najazdených kilometrov sa plánujú využiť elektronické zariadenia, ktoré môžu údaje odovzdávať štátnym orgánom v reálnom čase. Moderná technológia sľubuje pohodlie a presnosť, no zároveň otvára otázky okolo ochrany súkromia. Kto bude mať prístup k záznamom pohybu a ako sa zabezpečí ich ochrana pred zneužitím? Alternatívou by mohol byť manuálny záznam z tachometra, avšak tento postup je náchylný na manipuláciu.
Na druhej strane, dopravné a logistické spoločnosti by mohli profitovať z lepšej kontroly nad nákladmi, ktoré by boli priamo naviazané na presne evidované kilometre. Pre bežných vodičov by systém mohol znamenať jasnejšie a predvídateľnejšie náklady, predovšetkým v prípade, že jazdia len krátke vzdialenosti po meste. Dlhé trasy by však pre všetkých znamenali vyššie poplatky bez ohľadu na typ vozidla.
Budúcnosť financií na cestách
Prípad Islandu a Nového Zélandu naznačuje, že obdobné zmeny čakajú aj ďalšie krajiny, vrátane Slovenska. Rýchly rast elektromobility stavia štátne rozpočty pred nové výzvy v oblasti financovania infraštruktúry. Doterajší model založený na spotrebe paliva prestáva byť udržateľný, a tak je pravdepodobné, že aj tu pribudne diskusia o spoplatnení podľa najazdených kilometrov.
Napriek tomu, že reforma sľubuje stabilné príjmy a efektívnejšie rozdelenie nákladov, jej zavedenie si bude vyžadovať precízne plánovanie. Aby sa predišlo nespravodlivostiam, odborníci navrhujú brať do úvahy faktory ako hmotnosť vozidla, emisie či spôsob zaznamenávania dát. Správne nastavenie bude nevyhnutné pre zachovanie rovnováhy medzi férovosťou a praktickosťou.
