V krajine opery a espressa si obyvatelia od roku 2026 pridajú do kalendára nový deň, keď fabriky stíchnu a úrady zatvoria brány. Taliansko znovu vyhlási 4. október za štátny sviatok zasvätený svätému Františkovi z Assisi, patrónovi štátu, ktorého meno politici kedysi vymazali v mene vyššieho výkonu ekonomiky a myšlienky nepretržitej produktivity.
Tento obrat prichádza po takmer päťdesiatich rokoch, pričom parlament prijal zákon s nezvykle širokou podporou. Pre časť verejnosti ide o návrat k vlastným koreňom, pre iných o signál, že vláda sa stále silnejšie opiera o náboženské symboly. Diskusia sa vedie nielen o viere, ale aj o peniazoch, identite a o tom, čo má mať v kalendári prednosť.
Patrón, politika a hranice
Za návrh hlasovali nielen poslanci strán stojacich pri premiérke Giorgii Meloniovej, ale aj viacerí centristi a regionálni zástupcovia. Hovoria o povinnosti štátu chrániť tradície, ktoré prežili stáročia, pričom podľa nich nemožno všetko prepočítať na štatistiky. Opoziční politici však upozorňujú, že svätý František sa dobrovoľne vzdal majetku a moci, a jeho meno preto nemá slúžiť ako dekorácia v straníckom marketingu.

Sekulárne organizácie, medzi nimi združenie ateistov UAAR, súčasne pripomínajú, že štát má zachovať jasný odstup od cirkví. Obávajú sa, že pri častom odvolávaní sa na náboženské postavy sa môže postupne zmenšovať rozdiel medzi občianskym právom a náboženskými normami. Podľa nich by sa verejná moc mala opierať o univerzálne ľudské práva a nie o konkrétne vierovyznanie, aj keď ide o hlboko zakorenenú tradíciu.
Prezident republiky však zákon bez váhania podpísal a vládni predstavitelia zdôrazňujú, že sviatok nie je určený len veriacim katolíkom. Pripomínajú, že svätý František je na medzinárodnej scéne spájaný s mierom, ochranou prírody a solidaritou s chudobnými. V čase geopolitických otrasov a polarizácie má podľa nich štát práve tieto motívy posilňovať, aby vytvoril širší pocit spolupatričnosti.
Koľko stojí deň ticha
Ekonomickí analytici rátajú, že dodatočný deň pracovného pokoja môže stáť verejné financie približne 10 miliónov eur. Ide najmä o výpadok produkcie firiem a dočasné zastavenie časti administratívnej agendy. Kabinet však tvrdí, že časť nákladov sa môže vrátiť cez cestovný ruch a vnútroštátne cestovanie, keďže ľudia častejšie vyrážajú na krátke pobyty a míňajú peniaze v reštauráciách a hoteloch.
Rozhodnutie prichádza v čase, keď Slovensko od nového roka tri sviatky obmedzí, medzi nimi aj 17. november, aby znížilo tlak na rozpočet a podporilo vyšší výkon ekonomiky. Kým Rím sa teda obracia k duchovnému patrónovi, Bratislava siaha po škrtoch. Na malom geografickom priestore tak vzniká výrazný kontrast, ktorý ukazuje, ako rozdielne môžu štáty čítať význam pamätných dní a ich miesto v modernej demokracii.
Dôležitým argumentom talianskej vlády je aj blížiace sa 800. výročie úmrtia svätého Františka. Štát už pripravuje sériu podujatí, ktoré majú prepojiť liturgiu, koncerty, výstavy a verejné diskusie. Región Umbria, kde leží Assisi, očakáva nárast pútnikov aj turistov, pričom miestne ubytovacie zariadenia a reštaurácie plánujú rozšírenie kapacít, aby mohli využiť jedinečnú príležitosť svojej histórie.
Kalendár ako zrkadlo štátu
Politológovia pripomínajú, že zoznam dní pracovného pokoja nikdy nie je obyčajná technická tabuľka. Kalendár ukazuje, či štát stavia na náboženské tradície, revolučné zmeny, alebo kultúrne osobnosti, a tým nepriamo naznačuje, aké hodnoty má podporovať školstvo a verejná debata. Vlády tak cez sviatky vysielajú signál, či chcú spoločnosť skôr modernizovať, stmeľovať, alebo mobilizovať proti vonkajším či vnútorným hrozbám.
Prvý oficiálny 4. október v roku 2026 pripadne na nedeľu, samosprávy už však plánujú mestské slávnosti, kultúrne festivaly a občianske diskusie. Ostáva otvorené, či sa úspech nového sviatku stane precedensom a politici sa neskôr odhodlajú upraviť aj ďalšie dni v kalendári. Taliansko tak môže v najbližších rokoch preveriť, nakoľko sú občania ochotní brániť svoje symboly, aj keď ich cena sa meria v miliónoch eur a v hodinách neodvedenej práce.