Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini je presvedčený, že Slovensko nakoniec podporí najnovší, v poradí už osemnásty sankčný balík Európskej únie proti Ruskej federácii. Podľa jeho slov je podmienka premiéra Roberta Fica, ktorý súhlas podmieňuje zabezpečením konkrétnych energetických garancií, legitímnym nástrojom rokovaní.
Stanovené podmienky by mohli priniesť výsledky
Podmienky premiéra Roberta Fica vyplývajú z aktuálnej energetickej situácie Slovenska a stúpajúcich cien plynu. Základy svojej podpory k novým protiruským sankciám stavia výlučne na požiadavke získania jasných garancií energetickej bezpečnosti a stabilných cien energií. Na úrovni Európskej komisie by rokovania vedené Ficom podľa prezidenta Pellegriniho mohli Slovensku zabezpečiť lepšiu pozíciu. Prezident túto taktiku označil za efektívnu a zároveň vyjadril dôveru, že dohoda bude dosiahnutá. Podčiarkol pritom fakt, že Slovensko ešte nikdy doteraz nezablokovalo žiaden zo sankčných balíkov EÚ.
Aj šéf slovenskej vlády sa v nedávnych dňoch postaral o medzinárodný rozruch, keď otvorene nastolil otázku neutrality Slovenskej republiky. Fico svoje stanovisko obhajoval súčasnou turbulentnou geopolitickou klímou a kritizoval nárast zbrojenia, z ktorého podľa jeho názoru profitujú predovšetkým veľké zbrojárske koncerny. Neutralita by Slovensku podľa jeho vyjadrenia priniesla väčšiu stabilitu v aktuálnej situácii, no zároveň priznal, že podobné rozhodnutie presahuje kompetencie vlády a musí byť organizovane dohodnuté a schválené širším politickým konsenzom.
Slovensko ostáva súčasťou NATO aj napriek diskusiám
Napriek kontroverznej diskusii o možnej neutralite, Slovensko zostáva riadnym členom Severoatlantickej aliancie, čo potvrdzuje aj nedávny samit v Haagu, kde sa slovenská delegácia plnohodnotne zúčastnila ako člen NATO bez zásadnejších námietok či otázok medzinárodných partnerov k vyhláseniam premiéra. Prezident Pellegrini však zdôraznil, že aj krátkodobé otvorenie tejto témy by mohlo poškodiť reputáciu Slovenska v očiach potenciálnych zahraničných investorov a partnerov.
Reakcie z domácej politickej scény na Ficove návrhy boli rôznorodé. Predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka tvrdí, že myšlienka neutrality by znamenala faktické vystúpenie krajiny z NATO, čo by vážne ohrozilo bezpečnostnú stabilitu Slovenska. Podobne sa vyjadril aj predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok, ktorý pripomenul oficiálny záväzok všetkých troch najvyšších ústavných činiteľov zotrvať v NATO a Európskej únii.
Zároveň, ako poznamenal prezident Pellegrini, samotné vystúpenie z NATO by so sebou paradoxne nieslo ešte výraznejšiu potrebu navýšenia obranného rozpočtu Slovenska, ktorý by umožnil zaistenie obrany krajiny bez pomoci spojencov z Aliancie. Na aktuálnom samite NATO, ktorý Slovensko tiež absolvovalo, bol pritom termín splnenia záväzku dosiahnuť obranné výdavky vo výške päť percent HDP predĺžený až do roku 2035.
Ukrajinská otázka stále citlivým bodom
V kontexte citlivej geopolitickej situácie prezident Pellegrini naznačil, že plánuje oficiálnu návštevu Ukrajiny za účelom diplomatického posunu vo vzťahoch, ktoré sú napäté najmä kvôli prerušenému tranzitu plynu cez ukrajinské územie. Podľa jeho slov vzťah premiéra Fica s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zostáva pomerne komplikovaný práve v dôsledku energetických otázok, ktoré doteraz neboli uspokojivo vyriešené.
Pokiaľ ide o energetické otázky, premiér Fico sa opakovane vyjadril proti zámeru Európskej únie zakázať dovoz ruského plynu od roku 2028. Má vážne obavy, že takýto krok by mohol pre Slovensko znamenať prudký nárast cien alebo vážne problémy so zásobovaním strategickou komoditou. Európska komisia však tieto obavy slovenského premiéra dlhodobo odmieta a tvrdí, že takéto obmedzenie môže pomôcť Únii znížiť závislosť od Ruska a dosiahnuť väčšiu energetickú bezpečnosť.
Rokovania na najvyšších úrovniach, či už v rámci Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie, budú v najbližších týždňoch pre Slovensko kľúčové nielen pre vyriešenie energetických otázok, ale aj pre upokojenie situácie v oblasti zahranično-politického smerovania krajiny.
