Život bez partnera môže byť oslobodzujúci a ponúkať veľkú mieru nezávislosti. Avšak finančný obraz takejto existencie môže byť pre mnohých jednotlivcov zdrvujúci. V spoločnosti, ktorá historicky preferuje páry a rodiny vo svojich daňových a cenových politikách, sú nezadaní penalizovaní „daniou zo života bez partnera“. Tento pojem zahŕňa finančné znevýhodnenia, ktorým jednotlivci čelia v porovnaní s pármi, a hoci nejde o formálnu daň, jej dopad je výrazný.
Ekonomické bremeno jednočlenných domácností
Počet jednočlenných domácností v Európe neustále rastie. Podľa Eurostatu sa ich množstvo medzi rokmi 2009 a 2022 zvýšilo o takmer 31 percent. Tento nový demografický trend však prináša aj vyššie náklady na život. Prieskum uskutočnený vo Veľkej Británii odhalil, že jednotlivci žijúci bez partnera vynaložia ročne v priemere o 12-tisíc eur viac ako osoby žijúce v páre. Primárnym problémom je, že jednotlivci nemajú možnosť deliť spoločné výdavky, čo sa odráža na viacerých úrovniach ich rozpočtu.
Najväčšou záťažou sú náklady na bývanie. Náklady spojené s nájmom alebo hypotékou musia osamotení ľudia hradiť v plnej výške, zatiaľ čo páry si ich spravidla delia rovnakým podielom. Podľa dát zo Spojených štátov osoby žijúce samostatne zaplatia ročne o približne sedemtisíc dolárov viac na bývanie oproti párom. Tento jav sa prejavuje aj pri fixných nákladoch domácností, ako sú energie, voda či internet, ktoré sa v základe nemenia podľa počtu osôb v byte či dome.
Ďalšími oblasťami finančného znevýhodnenia sú náklady na potraviny, cestovanie či predplatné digitálnych služieb. Zatiaľ čo rodinné alebo párové balenia ponúkajú cenovo výhodnejší pomer, jednotlivci čelia vyšším výdavkom na menšie a drahšie balenia. Hotely často účtujú príplatky za jednolôžkové izby a výhodnejšie predplatné balíčky pre páry alebo rodiny znižujú mesačné výdavky, čo pre jednotlivca nie je možné.
Systémy nepodporujú nezadaných
Daňové systémy v krajinách EÚ, vrátane Slovenska, vo veľkej miere zvýhodňujú rodiny a páry. Osobitné mechanizmy ako spoločné daňové priznania, daňový bonus na dieťa či odpočty na manžela/manželku, výrazne znižujú finančné záväzky pre páry. Na druhej strane, jednotlivci bez detí a manželského partnera si tieto výhody nemôžu nárokovať, čo znamená vyššie odvody do štátneho rozpočtu pri rovnakom príjme.
Na Slovensku je problém ešte vypuklejší pre špecifikum trhu s nehnuteľnosťami. Vysoké ceny bytov vo väčších mestách a rekordné hypotekárne úroky prakticky vylučujú možnosť, aby si jednotlivec zabezpečil bývanie z vlastných finančných zdrojov. Prenájmy sú taktiež pre jedného nájomníka finančne náročnejšie. Klasický dvojizbový byt za 600 eur môže byť pre pár prijateľný, avšak jednotlivec si musí vybrať buď zdieľané bývanie, alebo menšiu, no relatívne drahú garsónku.
Kreatívne riešenia, no nedostatočná systémová zmena
V snahe znížiť svoje výdavky nezadaní čoraz viac siahajú po neformálnom „kamarátskom socializme“. Priatelia a kolegovia si spoločne platia rodinné balíčky predplatného na streamovacie služby či iné skupinové výdavky. Aj keď tieto aktivity môžu pomôcť ušetriť časť financií, situáciu zásadne nemenia.
Analytici upozorňujú, že jednočlenné domácnosti sú najrýchlejšie rastúcou demografickou skupinou. Ak má byť súčasná ekonomická a sociálna realita férová, štát i firmy budú musieť upraviť svoje stratégie a cenové modely tak, aby odrážali potreby tejto veľkej časti populácie. Bez týchto zmien ostane život jednotlivcov výrazne nákladnejší a bude klásť ešte väčší tlak na ich finančné zabezpečenie.
