Pod hladinou Baltského mora v týchto týždňoch prebieha lov na ponorky, aký región nepamätá celé desaťročia, pričom vojaci otvorene hovoria, že ide o odkaz pre Moskvu. Cvičenie Exercise Merlin premieňa plytký a preplnený Balt na skúšobnú arénu, kde aliancia hľadá odpoveď na otázku, či dokáže ochrániť podmorskú infraštruktúru v čase, keď Rusko z Kaliningradu pravidelne vysiela tiché jednotky triedy Kilo.
Od chvíle, keď sa Švédsko stalo plnoprávnym členom NATO, sa mapa severnej Európy zmenila. Väčšina pobrežia Baltu patrí štátom aliancie a švédski stratégovia otvorene tvrdia, že nová hranica medzi mierom a otvoreným konfliktom leží pri pobaltských štátoch a Fínsku, nie pri štokholmskom súostroví. Tento posun tlačí švédske námorníctvo z roly neutrálneho pozorovateľa na pozíciu prvej línie obrany.
Baltik ako skúšobné pole
Exercise Merlin spája švédske, nemecké, holandské a francúzske ponorky, ktoré sprevádzajú hladinové jednotky a vrtuľníky, pričom nad oblasťou krúžia americké hliadkovacie lietadlá. Všetci tu nacvičujú protiponorkový boj v prostredí, ktoré je pre sonarové senzory mimoriadne náročné. Baltské more je plytké, často len niekoľko desiatok metrov, je zanesné historickými mínami a plné civilných plavidiel, čo výrazne komplikuje rozpoznávanie tichých cieľov.
OSINT analytici odhadujú, že Rusko udržiava v regióne takmer nepretržite dve až tri dieselové ponorky triedy Kilo. Tie môžu v prípade krízy ohrozovať energetické potrubia, dátové káble a ďalšie kritické trasy vedúce po morskom dne. NATO preto nasadzuje multimisijné plavidlá s pokročilými senzormi a tichým pohonom, ktoré dokážu vypúšťať bezposádkové drony a súčasne sledovať široký priestor v blízkosti ruských základní.
Kontradmirál Bret Grabbe z amerického námorníctva pripomína, že aliancia má v oblasti niekoľkonásobnú početnú prevahu v počte lodí. Táto prevaha má pôsobiť ako trvalé odstrašenie, ale vyžaduje si neustále cvičenia. Baltské more sa tak mení na laboratórium, kde NATO testuje, ako rýchlo dokáže odhaliť protivníka, ktorý pozná miestne vody rovnako dobre a využíva ich špecifiká vo svoj prospech.
Švédske ponorky a legendy
Švédske námorníctvo má reputáciu nenápadnej, ale tvrdej sily. Pripomína to aj incident z roku 2005, keď ponorka triedy Gotland počas amerického cvičenia simulovane „potopila“ lietadlovú loď USS Ronald Reagan a prešla pri tom nepozorovane celým ochranným perimetrom. Dnes Švédi prevádzkujú tri zmodernizované Gotlandy a jednu ponorku Södermanland, ktoré dopĺňajú štyri stealth korvety triedy Visby určené pre boj v pobrežných vodách.
Šéf švédskeho námorníctva kontradmirál Johan Norlén zdôrazňuje, že obrana krajiny sa už nesmie končiť na vlastnom pobreží. Podľa neho musí švédska flotila pôsobiť v tesnej súčinnosti s partnermi pri pobaltských štátoch a vo Fínskom zálive, kde sú ruské sily fyzicky najbližšie. V praxi to znamená častejšie spoločné hliadky, prepojené senzorické siete a pripravenosť rýchlo reagovať na incident v podmorskej infraštruktúre.
Drahá budúcnosť A26 a Luleå
Najväčšiu pozornosť v Škandinávii pútajú nové ponorky A26 Blekinge-class od Saab Kockums, ktoré výrobca označuje ako piatu generáciu. Konštruktéri ich navrhli priamo pre špecifiká Baltu, využívajú Stirlingov AIP pohon pre dlhodobý tichý chod pod hladinou a majú špeciálne moduly pre drony a potápačské tímy. Počíta sa aj s operáciami na morskom dne, od ochrany káblov až po sledovanie objektov v hĺbke.
Neprehliadnite
Štát pôvodne od roku 2015 rátal, že prvá A26 vstúpi do služby približne v roku 2024, čo sa ukázalo ako nereálne. Úradníci dnes priznávajú, že ponorka HMS Blekinge má prísť až okolo roku 2031 a jej sesterská jednotka približne v roku 2035. Rozpočet projektu narástol na viac než dvojnásobok a momentálne sa pohybuje pri hranici 25 miliárd švédskych korún, pričom obranná agentúra hovorí o vysokých technických aj finančných rizikách.
Popri ponorkách sa plánuje výrazné posilnenie hladinovej flotily. Nové fregaty triedy Luleå majú mať dĺžku okolo 120 metrov, disponovať vertikálnym odpaľovaním protilietadlových rakiet, modernými radarmi a priestorom pre bezposádkové prostriedky. O kontrakt súperia Saab, Babcock, Naval Group a Navantia, pričom prvé dve lode má švédske námorníctvo prevziať približne v roku 2030 a úplná flotila sa očakáva až po roku 2035.
Všetky tieto projekty prebiehajú v čase, keď sa Balt z okrajovej mapy Európy mení na nervové centrum konfrontácie medzi NATO a Ruskom. Každé meškanie pri A26 alebo Luleå znamená, že Švédsko musí dlhšie spoliehať na starnúce plavidlá, zatiaľ čo napätie v regióne rastie. Otvorenou otázkou zostáva, či aliancia dokáže tento čas preklenúť zvýšenou prítomnosťou spojeneckých flotíl a ďalšími cvičeniami typu Merlin.
Ak sa podarí A26 a Luleå dotiahnuť bez ďalších veľkých sklzov, môže sa Švédsko stať jedným z technologických lídrov v protiponorkovom boji v Európe. Ak by boli problémy s výstavbou ešte výraznejšie, aliancia bude musieť hľadať provizórne riešenia, napríklad trvalé rotácie spojeneckých ponoriek a fregát pri švédskom pobreží. Budúce roky tak ukážu, či ambiciózne plány premení krajina na reálnu silu pod hladinou Baltu.
