Slovensko zažíva obdobie zvýšeného zamerania na výstavbu cestnej infraštruktúry. Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) oznámili niekoľko nových projektov a míľnikov, ktoré by mohli naznačovať nástup diaľničného boomu. Do konca roka má byť dokončených šesť dôležitých úsekov, pričom sa začala aj príprava novej strategickej diaľnice D1 až po hranice s Ukrajinou. Napriek týmto pozitívnym plánom odborníci upozorňujú, že ide skôr o snahu dohnať dlhoročné meškania, a Slovensko v porovnaní so susednými krajinami stále zaostáva.
Šesť dôležitých úsekov do konca roka
Po období stagnácie, keď sa minulý rok nepostavil ani kilometer diaľnic, by sa slovenskí motoristi mali do konca roka 2025 dočkať otvorenia šiestich nových úsekov. Medzi nimi je výrazne očakávané finálne dokončenie križovatky D1/D4 pri Bratislave, ktorá má zvýšiť dopravnú plynulosť v celom regióne. Ďalšími dôležitými projektmi sú úseky D1 Hubová – Ivachnová, ktoré umožnia obchvat Ružomberka, a D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové. K týmto diaľniciam sa pridajú aj úseky rýchlostných ciest R3 Tvrdošín – Nižná a dve časti R2 Kriváň – Mýtna a Košice-Šaca – Košické Oľšany.
Projekty však nie sú bez komplikácií. Obchvat Ružomberka je vo výstavbe viac ako desať rokov a jeho rozpočet sa zvýšil z pôvodných 227 miliónov na 307 miliónov eur. Tunel Višňové má ešte problematickejšiu históriu – jeho stavba začala už koncom 90. rokov a do dnešného dňa čelila mnohým výzvam, vrátane zrušených zmlúv a materiálnych škôd.
Plán D1: Spojenie s Ukrajinou
Jedným z najambicióznejších plánov je príprava viac ako 72-kilometrového úseku diaľnice D1 z Bidoviec pri Košiciach až po hranicu s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) už začal, pričom na túto etapu bolo vyhradených 750-tisíc eur. Celkové náklady projektu sa odhadujú na 1,8 miliardy eur. Projekt má strategický význam, pretože zmierni tranzitnú dopravu v desiatkach obcí, zlepší spojenie regiónu Zemplín a vytvorí ekonomický koridor medzi Ukrajinou a transeurópskou dopravnou sieťou.
Hoci ide o významný krok, odborníci ostávajú skeptickí k tomu, či sa Slovensko dokáže vyrovnať tempu susedných krajín. Kým Poľsko ročne postaví až 200 kilometrov diaľnic, Slovensko sa pohybuje na priemere približne 21 kilometrov. Analytici upozorňujú, že hlavnými problémami sú pomalé plánovacie a povoľovacie procesy a legislatívne prekážky, ktoré brzdia výstavbu.
Kritický stav mostov a výzvy legislatívy
Popri výstavbe nových diaľnic čelí Slovensko aj vážnemu problému v podobe zlého stavu mostov. Z viac ako 8 000 mostov je až jedna tretina v zlom alebo havarijnom stave. Ak sa tempo opráv a rekonštrukcií nezrýchli, hrozí zatváranie mnohých mostov, čo by výrazne skomplikovalo dopravu v krajine.
Analytici zároveň zdôrazňujú, že problémom nie je samotná výstavba, ale najmä zdĺhavé schvaľovacie procesy. Na Slovensku je pred zahájením stavebných prác potrebné prejsť rozsiahlou administratívou, vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré môže trvať aj viac ako desať rokov. K tomu sa pridáva komplikované vykupovanie rozdrobených pozemkov od stoviek až tisícok vlastníkov, čo často predlžuje začiatok výstavby o celé roky.
Na záver odborníci upozorňujú na absenciu dlhodobej a politicky nezávislej stratégie výstavby diaľnic. Neustále zmeny priorít, odklady projektov a obštrukcie spôsobené legislatívnymi dierami len znižujú dôveru občanov a predražujú realizáciu stavebných zámerov. Slovensko tak aj v najbližších rokoch zrejme zostane za lídrami v regióne, pokiaľ sa nepodarí zrýchliť prípravné procesy a spriehľadniť legislatívu.
