Modernizácia štátneho portálu Slovensko.sk sa komplikuje a namiesto jasného postupu vyvoláva otázniky o transparentnosti a zákonnosti. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením Samuela Migaľa čelí rastúcemu tlaku odbornej verejnosti, ktorá upozorňuje na riziká projektov v hodnote desiatok až stoviek miliónov eur. Kľúčovým problémom je slabá komunikácia rezortu a chýbajúce vysvetlenia k prijímaným rozhodnutiam.
Na napätú situáciu upozornilo občianske združenie Slovensko.Digital, ktoré sa dlhodobo venuje kontrole kvality štátneho IT. Ešte pred mesiacom poslalo ministerstvu podrobný dokument s analýzou pripravovaných projektov a konkrétnymi návrhmi na zlepšenie postupov. Rezort na podnety nereagoval, a preto mimovládka celý materiál zverejnila. Ide o sedemnásťstranový text, ktorým chce otvoriť odbornú diskusiu o riešeniach financovaných z verejných zdrojov.
Podľa autorov analýzy nejde o politický spor, ale o snahu zabrániť ďalšiemu zlyhávaniu digitálnych služieb štátu. Kritiku smerujú najmä k absencii spätnej väzby zo strany rezortu, ktorý ani po niekoľkých týždňoch neposkytol odpovede na konkrétne otázky. To posilňuje obavy, že veľké IT zámery postupujú bez širšieho odborného dohľadu a bez jasne stanovených pravidiel.

Projekty bez opory v stratégii
Jadrom výhrad je spôsob prípravy nových IT projektov. Slovensko.Digital žiada, aby štát dôsledne zverejňoval dokumentáciu, dodržiaval schválené schvaľovacie procesy a povinne využíval existujúce centrálne nástroje. Bez toho podľa odborníkov hrozí duplicitné obstarávanie a plytvanie peniazmi. Sporné sú najmä riešenia havarijného stavu portálu, príprava novej mobilnej aplikácie či zavedenie BankID.
Uvedené zámery podľa dostupných materiálov nemajú jasnú väzbu na oficiálnu digitálnu stratégiu štátu. Chýba vysvetlenie, ako nové systémy nadviažu na existujúce riešenia a ako sa bude riadiť prechod zo starej architektúry na novú. Mimovládka zároveň upozorňuje, že viacero projektov sa nikdy neobjavilo na odborných fórach, kde by sa mohli podrobiť vecnej diskusii.
Zrušené tendre a zásah ÚVO
Napätie vyvrcholilo na jeseň po tom, čo Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby začala používať dynamický nákupný systém na obstarávanie komplexných IT riešení. Tento nástroj je určený na bežné tovary, no štát ho využil aj pri systémoch na elektronické podpisovanie a komunikáciu. Postup napadol jeden z uchádzačov a Úrad pre verejné obstarávanie mu dal za pravdu.
Kontrolný orgán rozhodol, že takéto riešenia si vyžadujú rozsiahle úpravy na mieru a integráciu so Slovensko.sk, takže ich nemožno nakupovať ako štandardný tovar. Následkom bolo zrušenie desiatich obstarávaní súvisiacich s modernizáciou portálu. Pôvodný rozpočet projektov bol necelých 28 miliónov eur, no pri žiadosti o financovanie z Plánu obnovy a odolnosti suma narástla až na 146 miliónov eur s DPH.
Utajovanie namiesto otvorenosti
Hoci štát sporné tendre zrušil, obavy z netransparentnosti nezmizli. Slovensko.Digital tvrdí, že ministerstvo plánuje v projektoch pokračovať, no s menšou mierou verejnej kontroly. Rezort sa začína opierať o pojem takzvaná limitovaná informácia, ktorú umožňuje súčasná legislatíva. Tá dovoľuje nezverejňovať podstatnú časť dokumentácie k veľkým projektom.
Podľa kritikov ide o obchádzanie princípov otvorenosti, ktoré minister deklaroval pri nástupe do funkcie. Riziká tohto prístupu už v parlamente pomenoval poslanec Ján Hargaš, keď upozornil, že ide nad rámec európskych smerníc a v praxi vytvára nový stupeň utajenia. V krajnom prípade by štát mohol skrývať celé auditné správy namiesto toho, aby citlivé časti primerane anonymizoval.
Slovensko.Digital avizuje, že sa chce brániť všetkými zákonnými prostriedkami, vrátane žiadostí podľa infozákona. Ministerstvo si v tomto prípade už predĺžilo lehotu na odpoveď. Spor tak pokračuje a výsledok ovplyvní nielen podobu Slovensko.sk, ale aj dôveru verejnosti v to, ako štát narába s viac ako stovkou miliónov eur z verejných zdrojov.