Mladí Slováci sa pri nakupovaní správajú podstatne zdržanlivejšie, než sa doteraz predpokladalo. Z prieskumu nákupného poradcu Heureka Group vyplýva, že impulzívny nákup bez premýšľania si dopraje len každý siedmy človek, pričom najopatrnejší sú práve ľudia vo veku 18 až 24 rokov. Naopak, nečakane najčastejšie podliehajú spontánnemu míňaniu seniori nad 65 rokov.
Podľa údajov, ktoré citovala agentúra SITA, si približne polovica slovenských spotrebiteľov plánuje nákupy vopred a spontánne výdavky sú skôr okrajovým javom. Rozhodovanie o tom, kam pôjdu peniaze z rodinného rozpočtu, je tak pre väčšinu ľudí dôležitejšie než v minulosti a výdavky už nevnímajú ľahkovážne.
Mladí šetria, seniori míňajú impulzívne
Šéf analytikov Heureka Group Andy Werner opisuje správanie Slovákov ako prevažne uvážlivé. Impulzívne nakupuje len asi 15 percent opýtaných a častejšie ide o ženy. Výrazným zistením je však veková štruktúra týchto ľudí. V skupine 18 až 24 rokov len 8 percent respondentov priznalo impulzívne nákupy, hoci pri tejto generácii sa očakávala väčšia spontánnosť.
Werner upozorňuje, že najčastejšie sa za impulzívnych zákazníkov označujú starší ľudia. „Ak sa niekto označí za impulzívneho spotrebiteľa, ide častejšie o staršiu osobu,“ povedal pre SITA. Do tejto skupiny patria najmä seniori nad 65 rokov, ktorí sú pri nakupovaní menej opatrní a sú náchylnejší podľahnúť momentálnemu lákaniu, napríklad zľave či ponuke v obchode.
Potraviny vedú, elektronika láka mužov
Prieskum zároveň sledoval, na čo Slováci míňajú najčastejšie. Najväčšia časť rozpočtu smeruje na potraviny a nápoje, ktoré tvoria 19,4 percenta priznaných výdavkov. Hneď za nimi nasleduje obuv s podielom 19,2 percenta, čo ukazuje, že práve základné potreby a praktické veci tvoria gro spotreby domácností.
Na treťom mieste skončila elektronika so 16 percentami, pričom pri tejto kategórii sa výraznejšie prejavujú rozdiely medzi ženami a mužmi. Ženy otvorene priznávajú, že rady míňajú najmä na kozmetiku a oblečenie. Muži uprednostňujú elektroniku a streamovacie služby. Klinická psychologička Ivana Líbalová vysvetľuje, že tieto rozdiely súvisia s hodnotami a motiváciami. Podľa nej muži viac oceňujú nástroje a výkon, ženy vzťahy a vzhľad. Elektronika pre mužov symbolizuje výkon, predplatné služieb zase efektivitu a pohodlie.
Generácie míňajú na iné veci
Vek ovplyvňuje nielen mieru impulzívnosti, ale aj to, na čo ľudia peniaze používajú. Mladší spotrebitelia častejšie investujú do cestovania. Hľadajú zážitky, nové miesta a kontakt s inými kultúrami. V skupine 25 až 34 rokov sa častejšie objavujú výdavky na alkohol a cigarety, ktoré tvoria viditeľnú časť ich rozpočtu.
Majetnejší respondenti priznávajú vyššie výdavky v reštauráciách a na luxusné služby. Pre túto skupinu sú impulzom k nákupu často nuda a jednoduchá dostupnosť tovaru alebo služby. Werner vysvetľuje, že práve kombinácia voľného času, širších možností a pohodlného nakupovania dokáže spustiť spontánne rozhodnutia, ktoré nie sú vždy vopred plánované.
Neprehliadnite
Slovákom po nákupoch prichádzajú výčitky
Prieskum porovnal aj to, ako ľudia vnímajú svoje impulzívne nákupy späťne. Slováci majú po neplánovaných výdavkoch viac výčitiek než Česi. Bez pocitu viny zostáva len 12 percent Slovákov, zatiaľ čo v Česku je to 19 percent. Na opačnom konci sú ľudia, ktorí výčitky cítia takmer vždy, čo platí pre 7 percent Slovákov v porovnaní s 5 percentami Čechov.
Najviac sa za impulzívne nákupy obviňujú ženy a starší ľudia. U mladších je pocit viny slabší a impulzívne míňanie nevnímajú tak problematicky. Výčitky sú najsilnejšie u ľudí s nízkym príjmom, pre ktorých môže spontánne rozhodnutie ohroziť rozpočet domácnosti. Naopak, spotrebitelia s nadštandardným zárobkom pociťujú vinu najmenej, keďže ich finančná situácia im dáva väčší manévrovací priestor.
Zľavy ako silný spúšťač nákupov
Medzi dôvodmi, prečo ľudia porušia svoje plány, jasne vedú zľavy. Polovica opýtaných označila zľavu za hlavný dôvod neplánovaného nákupu. Najviac na ňu reagujú mladší spotrebitelia a ľudia s nižším príjmom, pre ktorých je znížená cena výrazným argumentom. U žien navyše zohrávajú väčšiu rolu reklama a módne trendy, ktoré ich k spontánnemu nákupu dokážu presvedčiť častejšie než mužov.
Psychologička Líbalová upozorňuje, že zľava nemá len finančný, ale aj psychologický rozmer. „Zľava sa stáva nielen finančným, ale aj psychologickým spúšťačom. Legitimizuje impulzívny nákup a znižuje pocit viny,“ vysvetľuje. Hovorca Heureka Group Ondřej Šveda dodáva, že zľava môže mať aj praktické plus. Umožní kúpiť kvalitnejší výrobok za nižšiu sumu. Uvádza príklad, že napríklad televízor s nižšou spotrebou energie dokáže ročne ušetriť desiatky eur, takže z dlhodobého hľadiska má väčší vplyv na náklady než samotná obstarávacia cena.
