Slováci by mali byť pri nákupe obľúbených potravín opatrní. Experti varujú, že čoraz bežnejším javom v slovenských obchodoch sú falšované výrobky. Med, víno, olivový olej či dokonca kečup patria medzi najčastejšie falšovaný sortiment. Spotrebiteľ pritom zaplatí vysokú cenu nielen z finančného hľadiska, ale aj kvôli vážnym zdravotným rizikám, ktoré môžu byť spojené s konzumáciou nekalých produktov.
Falošné medy a olivové oleje v slovenských predajniach
Falšované produkty sa stále častejšie dostávajú aj na slovenský trh, hoci kontroly zo strany štátnych orgánov sú spravidla prísne a dôkladné. Napriek tomu pri kontrolách inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (ŠVPS SR) narazili na viacero problematických obsahov v obľúbených výrobkoch slovenských spotrebiteľov.
Typickým príkladom je med, ktorý často býva nahradený zmesou lacných cukrových sirupov. V mnohých prípadoch ide dokonca o sirup špeciálne zafarbený farbivami – ten má imitovať horský či lesný med. Podobne podozrivé praktiky sa dejú aj v prípade olivového oleja. Pri rozboroch bolo zistené, že jednodruhový panenský olivový olej je v skutočnosti zmesou lacnejších rastlinných olejov nižšej kvality.
Podľa Európskeho policajného úradu (Europol) a medzinárodnej kriminálnej policajnej organizácie Interpol predstavovala hodnota objavených falošných výrobkov na európskych pultoch za minulý rok až 91 miliónov eur. Najviac falšovanými produktami v rámci EÚ sa stali liehoviny a vína. Pri falšovaných vínach sa dokonca cena na trhu pohybuje približne o 30 percent vyššie, ako zodpovedá ich skutočnej kvalite a pôvodu.
Víno – starý produkt, nové podvody
Falšovanie vína podľa odborníkov nie je žiadnou novou praktikou. Naopak, ide o starý problém, ktorý v súčasnosti naberá na intenzite vďaka dostupnosti lacných prísad a moderných technológií. Falšovatelia dnes dokážu veľmi jednoducho upraviť lacné, nenápadné odrody hrozna tak, že sa javia ako prémiové značky s vysokou trhovou cenou.
Napríklad jednoduchá odroda ako Veltlín sa pomocou aromatických prísad a dodatočných látok môže prezentovať ako oveľa drahší Sauvignon. Okrem falšovanej odrody sa výrobky tiež nesprávne označujú z hľadiska pôvodu. Najviac postihnutou kategóriou sú pritom známe francúzske vína, ktoré na slovenský trh prichádzajú pravidelne. Slovenskí vinári na vzniknutú situáciu reagujú tým, že svoje etikety robia detailnejšie – jasne uvádzajú pôvod vína i pôvod samotného hrozna, aby spotrebiteľa ochránili pred rizikami spojenými s falšovanými produktmi.
Kečup a marmelády sú tiež častým terčom podvodníkov
Nielen med, olej či víno sú vystavené falšovaniu. Problematické výrobky, na ktoré opakovane poukazujú odborníci, zahŕňajú aj kečupy či marmelády. Pri kečupoch je bežným zavádzajúcim manévrom výrobcu nahradenie skutočného paradajkového pretlaku lacnejšou jablčnou dreňou. Tento produkt potom dochucujú cukrom, farbivami a umelými arómami, aby napokon pôsobil autenticky a chutne. Podobné praktiky platia aj pre ovocné marmelády, ktoré neraz nemajú taký podiel ovocnej zložky, aký deklarujú na obale.
Odborníci navyše varujú, že falšované potraviny často obsahujú nebezpečné látky, čo vystavuje spotrebiteľov zdravotným rizikám. Pri laboratórnych testoch boli opakovane zistené toxické pesticídy, metanol, ale aj stopové množstvá ťažkých kovov, ako je ortuť.
Neprehliadnite
V záujme ochrany svojho zdravia aj peňaženiek by mali slovenskí spotrebitelia pozorne sledovať cenovky a kvalitu obalov produktov. Významne nižšia cena, nejasné údaje na obale alebo nekvalitné spracovanie by mali byť vždy varovaním pred možnostou falšovaného výrobku na pultoch predajní.
