Slovenské domácnosti by mohli už čoskoro výrazne ušetriť na účtoch za elektrinu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž aktívne skúma možnosti pre zavedenie dynamických cien elektrickej energie, ktoré by odrážali reálnu situáciu na trhu. Cieľom týchto zmien je motivovať spotrebiteľov k presunu energeticky náročnejších aktivít na časové obdobia s nižšími cenami za kilowatthodinu.
Dynamické ceny podľa trhovej situácie
Pri dynamickom oceňovaní elektriny sa hodinová tarifa bude odvíjať od aktuálneho vývoja cien na burze. Tie budú vopred známe a zverejňované deň dopredu na špecializovaných internetových portáloch, napríklad na stránke OKTE.sk, ktorá prevádzkuje krátkodobý trh s elektrinou. To umožní domácnostiam plánovať svoju spotrebu efektívnejšie a lacnejšie.
Aby však domácnosť dokázala plnohodnotne využívať dynamické ceny, musí byť vybavená inteligentným meračom spotreby elektrickej energie (IMS). Okrem technickej stránky ešte musí mať zákazník uzatvorenú špecifickú zmluvu s dodávateľom, ktorý takéto dynamické produkty ponúka. Ak spotrebitelia správne načasujú svoje energeticky náročné činnosti ako pranie, sušenie, používanie umývačky alebo varenie, môžu výrazne ušetriť na faktúrach.
Týmto krokom by okrem znižovania účtov domácnosti pomohli aj celkovej stabilizácii elektrizačnej sústavy, keďže spotreba by sa posunula najmä do cenovo výhodnejších – a teda energeticky menej vyťažených – hodín.
Kam smeruje spotreba energie na Slovensku?
Podľa údajov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) tvoria v slovenských domácnostiach najvyššiu spotrebu elektriny bežné spotrebiče ako televízory a počítače, ktoré predstavujú približne 21 až 27 percent spotreby. Nasleduje chladenie potravín (chladničky a mrazničky) so spotrebou v rozmedzí 12 až 26 percent a samotné varenie, ktoré sa na celkovom odbere podieľa 14 až 20 percentami.
Z ďalších zariadení sa potom spotreba elektriny rozdeľuje v menšej miere nasledovne: osvetlenie 5 až 20 percent, práčka 5 až 11 percent, umývačka riadu 3 až 9 percent, klimatizácia 0,1 až 11 percent, rýchlovarná kanvica 6 až 8 percent, mikrovlnná rúra približne 6 percent, vysávanie domu 5 až 8 percent, žehlenie od 2 do 8 percent a zvyšné prístroje spolu tvoria 2 až 3 percentá.
Koniec plošnej energopomoci a budúcnosť cien elektriny
Významnou okolnosťou ovplyvňujúcou ceny elektriny do budúcnosti bude plánované ukončenie plošnej štátnej podpory cien energií od nasledujúceho roka. Dotovanie cien energií predstavuje pre štátny rozpočet značné náklady a preto vláda pripravuje prechod na adresnú, cielenejšiu formu podpory. Aj po skončení dotácií sa však zatiaľ neočakáva dramatické zdražovanie elektriny.
V súčasnosti je situácia na trhu oveľa priaznivejšia než počas energetickej krízy v roku 2022, kedy ceny elektriny na medzinárodných trhoch dosiahli až 1000 eur za megawatthodinu. Momentálne sa pohybujú okolo stabilnej hranice 70 eur za MWh, teda približne na predkrízových úrovniach. Elektrina ako komodita pritom tvorí len 35 percent celkovej ceny účtov domácností.
Neprehliadnite
Dôležitú časť koncovej sumy predstavujú poplatky a dane až do 30 percent z celkových nákladov domácností, čo je nad európskym priemerom. Nedávne zníženie DPH zo strany slovenskej vlády z 20 na 19 percent pritom nebude mať zásadnejší účinok na konečné faktúry spotrebiteľov.
Do budúcnosti sa predpokladá, že pri zavedení dynamického oceňovania energie budú domácnosti, ktoré budú flexibilné a pripravené prispôsobiť načasovanie svojej spotreby, schopné výrazne znížiť svoje výdavky. To môže byť kľúčové najmä v situácii, keď plošná energopodpora zo strany štátu definitívne skončí.
Slovensko zároveň pokračuje v prispôsobovaní svojej legislatívy smerniciam Európskej únie prostredníctvom nových energetických zákonov. Tieto zmeny by mali v blízkej budúcnosti prispieť k lepšiemu fungovaniu domáceho trhu s elektrinou a zabezpečiť korektnejšie a spravodlivejšie ceny pre všetky typy spotrebiteľov.
