Vláda má v stredu na stole rozhodnutia, ktoré môžu určiť smer krajiny na najbližšie desaťročia, zároveň však aj ukončiť jednu z mimoriadnych situácií a prerozdeliť milióny eur na kompenzácie po požiaroch a veterných smrštiach. Jedno zasadnutie tak spája dlhodobú víziu Slovenska s veľmi konkrétnou pomocou ľuďom, ktorí prišli o majetok.
Premiér Robert Fico predložil materiál, ktorý má odštartovať prípravu vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. Dokument má vzniknúť pod odborným dohľadom Slovenskej akadémie vied, pričom vláda od neho očakáva nestranný a nadrezortný pohľad na budúcnosť krajiny. Ambíciou je, aby nová stratégia prežila viacero vlád a nestala sa len ďalším politickým sľubom na jedno volebné obdobie.
Vízia Slovensko 2040
Materiál Slovensko 2040 má vytvoriť rámec pre všetky zásadné rozhodnutia štátu, pričom má spájať hospodársku politiku, školstvo, infraštruktúru a energetiku do jedného dlhodobého smerovania. Štát má podľa predstavy kabinetu postupne upúšťať od modelu lacnej pracovnej sily a presúvať sa k znalostnej ekonomike s vyššou pridanou hodnotou. To sa má odraziť aj na tom, aké projekty dostanú peniaze z národného a európskeho rozpočtu.
Vízia má výrazne pretvoriť aj vzdelávací systém. Štát má dlhodobo podporovať študijné odbory, ktoré dokážu pripraviť ľudí na trh práce roku 2040, či už pôjde o technologické, prírodovedné alebo špecializované technické profesie. Ministerstvá majú pri plánovaní škôl a kapacít vychádzať z odhadov budúcej ekonomiky, nie z krátkodobých potrieb. Tlak na prepojenie škôl s praxou má byť silnejší než doteraz.
Významné zmeny sa očakávajú aj v oblasti dopravnej a energetickej infraštruktúry. Stratégia má určiť, ktoré cesty, železnice a energetické vedenia majú byť dokončené v konkrétnych termínoch, pričom má ísť o projekty dôležité pre celé Slovensko, nie len pre jednotlivé regióny. Súčasne sa má stanoviť plán dekarbonizácie a prechodu na udržateľné zdroje energie, aby sa krajina pripravila na prísnejšie európske klimatické ciele.
Koniec mimoriadnej situácie
Popri dlhodobých plánoch sa kabinet venuje aj ukončeniu mimoriadnej situácie, ktorú štát v minulosti vyhlásil pre výskyt slintačky a krívačky. Ochorenie v minulosti ohrozovalo chovy hospodárskych zvierat, preto vláda prijala prísne opatrenia. Rezorty teraz hodnotia, že mimoriadny režim už nie je potrebný, keďže epidemiologická situácia sa stabilizovala a štandardné veterinárne mechanizmy majú byť dostatočné.
S mimoriadnymi udalosťami však súvisí aj finančná stránka. Štát má uvoľniť približne 381 000 eur na pokrytie výdavkov okresných úradov a samospráv, ktoré zasiahli požiare, veterné smršte a iné živly. Navyše má vláda rozdeliť okolo 2,59 milióna eur ako jednorazovú pomoc obyvateľom, ktorí prišli o bývanie alebo značnú časť majetku. Ide o prostriedky určené na základnú obnovu a stabilizáciu postihnutých rodín.
Zmeny v inšpekcii práce
Na programe je aj veľká úprava fungovania inšpekcie práce. Ministerstvo práce navrhlo, aby jednotlivé inšpektoráty prišli o právnu subjektivitu a aby sa stali preddavkovými organizáciami napojenými priamo na Národný inšpektorát práce. Rezort tvrdí, že tak má štát lepšie riadiť rozpočet, zjednotiť rozhodovanie a efektívnejšie kontrolovať využitie verejných peňazí, pričom cieľom je prispieť ku konsolidácii financií.
Neprehliadnite
Vláda sa zároveň oboznamuje so stavom implementácie Programu Slovensko k 31. októbru 2025. Tento dokument sleduje, ako sa využívajú európske zdroje a aké projekty sa reálne posúvajú vpred. Údaje z programu majú poslúžiť aj ako podklad pre novú víziu do roku 2040, keďže ukážu, kde krajina zaostáva a kde má naopak potenciál rásť rýchlejšie než doteraz.
Ak vláda odštartuje prípravu stratégie Slovensko 2040 a súčasne zvládne konsolidáciu inštitúcií aj kompenzáciu škôd po živloch, môže sa najbližších pár rokov stať testom, či je štát schopný plánovať ďalej než po horizont najbližších volieb. Otvorenou otázkou zostáva, do akej miery budú nasledujúce garnitúry rešpektovať jednotný smer a či ho premietnu aj do konkrétnych zákonov.
Očakáva sa, že debata o Slovensku 2040 sa v najbližšom období presunie aj do odborných kruhov a na univerzity, kde budú ekonómovia, vedci a zástupcovia miest a obcí presadzovať vlastné priority. To, ako sa podarí tieto záujmy spojiť do jedného funkčného plánu, rozhodne, či sa dokument stane len papierom v archíve, alebo praktickým manuálom pre každú vládu po roku 2030.
