V okrese Revúca, kde ľudia roky hľadajú stabilnú prácu, sa magnezitová baňa v Lubeníku takmer zastavila. Kým ešte nedávno živila stovky domácností, teraz v banskej prevádzke zostalo iba 14 pracovníkov a časť baníkov prišla o zamestnanie. Vedenie firmy Slovmag Lubeník zároveň upozorňuje, že bez zásahu štátu môžu prísť ďalšie výpovede.
Magnezit sa v lokalite ťaží vyše storočia, pričom závod bol dlhé roky istotou pre celý región. Podnik ťaží nerast a vyrába žiaruvzdorné magnezitové materiály, ktoré sú nevyhnutné pre oceliarne a iný ťažký priemysel. Práve prepad tohto odvetvia v Európe však firmu zasiahol tak prudko, že musela pozastaviť ťažbu a v priebehu roka ukončila pracovný pomer s približne 30 zamestnancami, ďalších 15 presunula na inú výrobnú činnosť.
Baníci čakajú na rozhodnutie vlády
Vedenie Slovmag Lubeník sa obrátilo na vládu s prosbou o pomoc. Kabinet podľa dostupných informácií uvažuje, že štát dočasne využije banské diela ako kryty civilnej ochrany, pričom by sa bane zakonzervovali tak, aby sa ťažba mohla v budúcnosti znovu obnoviť. Ministerstvá vnútra a hospodárstva odhadujú, že konzervácia jednej bane by stála približne 2,8 milióna eur, nie je však jasné, kto by tieto náklady zaplatil a z akých zdrojov.
Firma podľa vyjadrení finančného riaditeľa Slavomíra Sabola môže len podporiť iniciatívu štátu, ktorý môže hľadať spôsob, ako podzemné priestory dočasne využiť a súčasne zachovať šancu na opätovné spustenie ťažby. Obec Lubeník ani mesto Jelšava však zatiaľ neobdržali žiadne oficiálne materiály a samosprávy sa o návrhoch dozvedajú iba z médií, čo medzi miestnymi vyvoláva neistotu.
Od zisku k hlbokej strate
Ekonomické výsledky Slovmag Lubeník sa v krátkom čase dramaticky otočili. Podnik podľa údajov z portálu FinStat ešte v roku 2023 vykázal zisk približne 1,6 milióna eur. Už o rok neskôr sa však firma prepadla do straty vo výške okolo 3,3 milióna eur. Zároveň sa prudko zrútili aj tržby, ktoré sa v roku 2022 pohybovali na úrovni 62,3 milióna eur, v roku 2023 klesli na 48,4 milióna a za rok 2024 dosiahli iba 30,1 milióna eur.
Finančný riaditeľ upozorňuje, že nákladná ťažba magnezitu je pri takomto vývoji ťažko udržateľná. Produkty spoločnosti sa síce predávajú najmä na slovenskom trhu a iba približne tretina žiaruvzdorných materiálov smeruje do zahraničia, no pri stavebných materiáloch ide o zákazníkov z celého sveta. Pokles dopytu v oceliarstve, spojený s rastom cien energií a vstupov, však podľa vedenia firmy zasiahol všetky segmenty.
Vojna na Ukrajine a európske oceliarne
Podľa Sabola sa banícka činnosť musela utlmiť pre dôsledky vojny na Ukrajine, ktorá priniesla protiruské sankcie a zdražila energiu aj suroviny. Závod prišiel o značnú časť exportu smerujúceho na Ukrajinu, obmedzil sa aj predaj do Ruska a Bieloruska a komplikovaný je aj vývoz do krajín, kam firma dovážala produkty cez ruské územie. Tieto trhy sa pritom dlhé roky podieľali na stabilnej obsadenosti výrobných kapacít.
Slovenský magnezitový priemysel nie je sústredený iba v Lubeníku, ďalšie významné ťažobné a spracovateľské prevádzky fungujú v Jelšave a v Hnúšti. Vládny návrh nekonkretizuje, ktorých baní by sa prípadné zakonzervovanie týkalo. V regiónoch, kde sú možnosti náhrady pracovných miest obmedzené, preto baníci aj samosprávy sledujú každé rozhodnutie kabinetu s napätím.
Neprehliadnite
Ak štát nájde spôsob, ako financovať dočasné využitie baní ako krytov a súčasne ochrániť základnú infraštruktúru pre budúcu ťažbu, región môže získať čas. Bez konkrétnych krokov však hrozí, že sa historická ťažba magnezitu v Lubeníku preruší na dlhé obdobie a mladí ľudia začnú odchádzať za prácou ešte vo väčšej miere než dnes.
Otvorenou otázkou zostáva, či sa európske oceliarne v najbližších rokoch spamätajú natoľko, aby opäť potrebovali plnú kapacitu slovenských magnezitových závodov. Od odpovede na túto otázku môže závisieť, či budú súčasní baníci o pár rokov pracovať v znovu otvorenej bani, alebo si budú musieť hľadať úplne inú budúcnosť.
