Slovenskí spotrebitelia si čoskoro zrejme priplatia za mikroténové vrecká pri nákupoch ovocia, zeleniny alebo pekárenských výrobkov v supermarketoch. Ministerstvo životného prostredia SR totiž plánuje obmedziť ich bezplatnú distribúciu. Ide o súčasť európskej stratégie znížiť množstvo jednorazových plastov a odpadu, pričom Slovensko má podľa odporúčaní Európskej únie prijať konkrétne opatrenia najneskôr do polovice roka 2026.
V hre sú dve možné riešenia, spoplatnené vrecká alebo bioobaly
Podľa zatiaľ dostupných informácií teraz envirorezort posudzuje dve hlavné alternatívy riešenia situácie na trhu. Prvou možnosťou je úplné nahradenie klasických plastových mikroténových vreciek ekologickými a kompostovateľnými bioobalmi. Tie by nepredstavovali dlhodobé environmentálne zaťaženie, keďže sú plne rozložiteľné. Ich zavedenie by sa však zrejme neobišlo bez dodatočných nákladov, ktoré by boli prenesené aj na spotrebiteľa.
Druhou možnosťou, ktorú ministerstvo zvažuje, je ponechanie používania klasických mikroténových vreciek na trhu, avšak spoplatnenie každého jedného kusu symbolickým poplatkom. Takéto opatrenie by malo zákazníkov viesť k zodpovednejšiemu spotrebiteľskému správaniu a výrazne znížiť doterajšiu vysokú spotrebu plastov. Maloobchodníci pritom upozorňujú, že poplatok musí byť zavedený jednotnou legislatívnou úpravou ministerstva. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k narušeniu pravidiel hospodárskej súťaže a k znevýhodneniu niektorých obchodníkov na trhu.
Skúsenosti zo zahraničia sú prevažne pozitívne
Zavádzanie poplatkov za malé plastové vrecká na ovocie a zeleninu je v mnohých krajinách Európskej únie už zaužívanou praxou. Chorvátsko začiatkom tohto roka zaviedlo povinné spoplatnenie mikroténových vrecúšok, pričom každé stojí najmenej jeden eurocent. Konkrétnu cenu si tam stanovujú maloobchodné reťazce samy podľa vlastnej obchodnej stratégie. Toto opatrenie v Chorvátsku zdarne zahŕňa aj ľahké plastové obaly určené na mäso a mäsové výrobky.
Rakúsko zvolilo ešte progresívnejšiu cestu, keď namiesto spoplatnených plastových vreciek ponúka zákazníkom výlučne kompostovateľné alternatívy. Cena ekologických bioobalov v Rakúsku sa pohybuje okolo troch centov za kus a platí sa priamo pri pokladni supermarketu. Takýmto spôsobom sa rakúskym obchodom podarilo motivovať spotrebiteľov k častejšiemu využívaniu opakovane použiteľných vreciek a vlastných nádob, čo pomáha redukovať množstvo plastového odpadu.
Zákaz sa dotkne aj hotelovej kozmetiky či obalov na uhorky
Plánované opatrenia Európskej únie však nie sú zamerané len na mikroténové vrecká. Sú súčasťou širšej stratégie EÚ, ktorej cieľom je do roku 2030 zásadne obmedziť používanie jednorazových plastových obalov a balení. Európske pravidlá okrem iného odporúčajú postupné ukončenie predaja veľmi malých, často jednorazových balení džemu, masla alebo mliečnych výrobkov, ktoré sú doteraz bežne dostupné napríklad v hotelových reštauráciách.
Okrem toho budú musieť štáty pristúpiť aj k postupnému vyradeniu kozmetických prípravkov, ktoré sa dnes na hoteloch distribuujú v malých jednorazových plastových fľaštičkách. Zmena balení sa dotkne aj niektorých typov čerstvej zeleniny, napríklad šalátových uhoriek balených vo fóliách, ktoré zatiaľ zákazníci bežne nachádzajú v supermarketoch.
Presné detaily pripravovanej slovenskej legislatívy zatiaľ rezort životného prostredia nezverejnil. Už teraz je však isté, že v najbližších rokoch čakajú slovenských obchodníkov ako aj zákazníkov zmeny, ktoré majú viesť k výrazne nižšiemu objemu plastového odpadu. Podobne ako v prípade veľkých igelitových tašiek, ku ktorých spoplatneniu Slovensko pristúpilo pred siedmimi rokmi, možno očakávať určitú mieru nespokojnosti zo strany verejnosti. Podľa skúseností zo zahraničia však takéto opatrenia majú významný pozitívny dopad na životné prostredie a prispievajú k širšej zmene spotrebiteľských návykov.
