Európska komisia predložila zásadný návrh na umožnenie členským štátom Európskej únie ukončiť dlhodobé kontrakty so spoločnosťou Gazprom o dovoze zemného plynu už do roku 2027. Tento krok označuje Komisia ako opatrenie vyššej moci, ktoré by teoreticky malo ochrániť krajiny pred finančnými sankciami zo strany ruského plynárenského gigantu. Slovenský štátny dodávateľ SPP však upozorňuje na vážne riziká spojené s týmto postupom.
Miliardové riziko kvôli klauzule „take-or-pay“
SPP aktuálne čerpá ruský plyn na základe platného dlhodobého kontraktu s Gazpromom, ktorého platnosť vyprší až v roku 2034. Dodávky boli síce v roku 2025 kratší čas prerušené kvôli ukrajinskej situácii, ale Rusko zabezpečilo náhradnú trasu cez plynovod TurkStream smerujúci cez Maďarsko, čím dodávky obnovilo. Ak by Slovensko využilo navrhovanú legislatívu Komisie a jednostranne ukončilo kontrakt, v zmysle analýzy samotného SPP by krajina mohla čeliť pokutám vo výške až 16 miliárd eur. Hlavným rizikom je tzv. klauzula „take-or-pay“, ktorá zaväzuje odberateľa zaplatiť kontrahované množstvo plynu, aj keď ho reálne neodoberie.
Podľa vyhodnotenia slovenských expertov by použitie vyššej moci ako právnej ochrany nemuselo byť automaticky akceptované medzinárodnými súdmi či arbitrážnymi tribunálmi. Dôvodom je, že zmluvy obsahujú veľmi špecifické a úzko definované podmienky vyššej moci, ktoré nemusia presne zahŕňať nové opatrenie Európskej komisie.
Slovensko a Maďarsko varujú pred drastickým nárastom cien energií
Slovensko spolu s Maďarskom ostro namieta proti celoeurópskemu zákazu dovozu z Ruska, keďže oba štáty sú stále významne závislé od týchto dodávok. Slovenská vláda predpokladá, že úplné ukončenie dovozu ruského plynu by mohlo spôsobiť nárast cien energií pre domácnosti aj firmy minimálne o 30 až 50 percent. Ešte dramatickejšie odhady prezentuje Maďarsko, ktoré tvrdí, že domácnosti môžu zaplatiť až troj- či štvornásobné ceny za zemný plyn oproti súčasnosti. Brusel tieto čísla označuje za neprimerané a poukazuje na minulé skúsenosti, keď podobné varovania ostali nenaplnené.
V reakcii na tieto výhrady prichádza Komisia s navrhovanou výnimkou pre práve tieto energeticky najzraniteľnejšie krajiny. Podľa návrhu by Slovensko a Maďarsko mohli využívať odklad na ukončenie dovozu ruského plynu až do začiatku roka 2028. Zároveň chce Brusel rozšíriť dovoz alternatívnych zdrojov, najmä zvýšením dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov, ako aj výrazne podporiť investície do zelených energií.
Európska energetická stratégia na križovatke
Situácia okolo návrhu Komisie jasne ilustruje zásadné výzvy spojené so spoločnou energetickou politikou Európskej únie. Väčšina členských štátov podporuje plán postupného ukončenia závislosti od ruského zemného plynu, ktorý v súčasnosti tvorí už len približne 18 percent celkového dovozu EÚ oproti 45 percentám v roku 2022. Snaha zbaviť sa tejto závislosti je motivovaná aj geopoliticky, keďže platby za plyn z Ruska fakticky financujú vojnové aktivity Kremľa na Ukrajine. Napriek tomu odborníci upozorňujú, že jednostranné porušenie dlhodobých kontraktov so spoločnosťou Gazprom prináša vážne právne a finančné riziká.
Komisia preto žiada všetky členské štáty o detailné zverejnenie zmluvnej dokumentácie, aby bolo možné posúdiť, či nové európske nariadenia presne spĺňajú požadované zmluvné kritériá vyššej moci. Cieľom je nájsť kompromisné riešenie, ktoré ochráni členské krajiny pred možnými právnymi dôsledkami vypovedania kontraktov. Na komplexnú zelenú transformáciu energetiky v Európe budú tiež potrebné značné investície a trpezlivosť členských štátov zvládať aj prípadné krátkodobé ekonomické dopady.
Európska komisia zároveň intenzívne pracuje na širšom pláne opatrení, ktorý by mal pomôcť diverzifikácii energetických zdrojov. Budúce obdobie tak bude pre spoločnú európsku energetickú politiku rozhodujúce nielen z právneho či ekonomického hľadiska, ale aj z hľadiska koherentnosti a jednoty členských krajín EÚ.
